FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Ovce, domestikované formy rodu Ovis, patria celosvetovo k „veľkej päťke“ hospodárskych zvierat v rámci produkcie potravín, koží a textílií a poskytovania pracovnej sily (s kozami, ošípanými, hovädzím dobytkom a koňmi). Ich podiel na rozvoji ľudskej civilizácie bol obrovský. Ovce a kozy asi boli vôbec prvými väčšími hospodárskymi zvieratami. Napriek tomu si ovce veľmi nevážime. V povedomí verejnosti sa stali synonymom tuposti a hlúposti. Vyplynulo to z ich stádovitého správania, striktne rešpektujúceho hierarchiu v čriede.
V tom si však my ľudia nemáme s ovcami čo vyčítať. Veď v našich dejinách najhroznejšie udalosti vyplynuli práve zo slepého podriaďovania sa individuálnej či kolektívnej autorite. Navyše iba vďaka tomu, že ovce rešpektujú sociálnu hierarchiu (ľudia v ich mentálnom obraze okolia zaujímajú postavenie vodcov stáda), sa ich podarilo domestikovať. To nebola ľahká úloha, zo stoviek druhov väčších cicavcov sa za tisíce rokov na celom svete podarilo domestikovať iba trinásť takých, ktoré hrajú naozaj významnú úlohu.
A napokon: ovce nemusia byť také hlúpe, akými sa zdajú byť.
Ovce rozoznávajú tváre
Tvrdia to britskí vedci z Laboratory of Cognitive and Developmental Neuroscience, súčasti Babraham Institute v Cambridge, na čele s Keithom Kendrickom. Už predtým zistili, že ovce rozpoznávajú a sú priťahované k iným ovciam a ľuďom na báze tvárí.
Zjavne majú podobné špecializované systémy neurónov v spánkových a čelových lalokoch mozgu, aké využívame pri rozlišovaní medzi inými my, vrátane väčšieho podielu pravej mozgovej hemisféry na týchto aktivitách. Kam až táto schopnosť oviec siaha?
Vycvičili 20 oviec domácich (Ovis aries) tak, aby v rámci 25 párov portrétov tvárí iných oviec, zobrazených spredu, vyberali vždy jednu. Vytvorili u nich asociáciu medzi ňou a odmenou vo forme potravy. Zvieratá potrebovali okolo 30 pokusov, aby správne rozpoznávali iné ovce na vyše 80 percent. Po 4 až 6 týždňoch mali ďalších 400 až 500 pokusov, pri ktorých presne rozoznávali tváre aj z profilu, hoci ich to nikto konkrétne necvičil.
Pri známych bľačia
Vedci ich potom niekoľkokrát vyskúšali pri desiatich pokusoch. Do 600 dní si potom spomínali veľmi dobre, čo platilo aj o troch priebežne pridaných pároch tvárí. V ďalších 200 dňoch sa im už pamäť začala zhoršovať.
U oviec je na poznávanie tvárí, tak ako u ľudí a opíc, špecializovaná malá populácia neurónov. Ich podskupina vyššieho rádu potom na osobitne dobre známe tváre. Kendrick a kol. registrovali profily odoziev týchto neurónov u troch skupín pokusných oviec na ľudské a ovčie tváre: jednak celkom neznáme, jednak také, ktoré ovce poznali v minulosti, ale nestretli sa s nimi už 8 až 12 mesiacov, a napokon také, ktoré stále stretávajú už 12 až 15 mesiacov. Súbežne každú skupinu zvierat zoznámili s tromi až piatimi dodatočnými ovcami alebo ľuďmi.
Bunky preferenčne reagovali v podstate rovnako na známu tvár z druhých dvoch skupín, nereagovali na prvú. Na dodatočných neznámych ľudí/ovce nereagovali vôbec. Zvieratá na obrazy tvárí dlhšie neprítomných známych reagovali bľačaním alebo inými zvukmi, podobne ako pri tvárach členov ich súčasnej sociálnej skupiny.
Ovce majú systém ako ľudia
Pamäť oviec na tváre zjavne pomaly ale stále slabne: sprvoti sú najznámejší jedinci selektívne zakódovaní na najvyššej neurónovej úrovni, neskôr spadnú do všeobecnej kategórie známych. Rozoznanie známeho sa končí, keď úroveň preferenčne aktivovaných neurónov klesne pod istý prah.
Vysokoúrovňová kódovacia stratégia, využívaná špecializovaným systémom na spracovávanie vnemov tvárí v ovčom mozgu, umožňuje ovciam dlhodobo rozoznávať mnohých jedincov, tak ako to robíme my. Analogické ľudské mozgové oblasti a neurónové obvody sú aktivované rovnako, keď vidíme alebo si utvárame mentálne obrazy tvárí špecifických jednotlivcov. Ovce azda využívajú ten istý systém a spomínajú si a emotívne reagujú na neprítomných známych.
Hospodárske zviera je stále hospodárske zviera, ale vyplývajú z toho závery, ktoré bude treba zohľadniť pri chove.
ZDENĚK URBAN
