Veda dala ženám aj deťom novú nádej. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Žena s nádorovým ochorením, liečená ožarovaním alebo chemoterapiou, často stratí schopnosť mať dieťa, pretože liečba poškodí nezrelé vajíčka vo vaječníkoch. Americkí vedci dúfajú, že našli spôsob, ako i takej žene pomôcť, aby sa mohla stať matkou.
Prekvapenie po šiestich rokov
Tridsaťročná žena mala rakovinu prsníka a čakala ju chemoterapia, ktorá by zničila jej vaječníky a urobila ju neplodnou. Tím vedcov z Cornellovej univerzity v New Yorku, vedený Kutlukom Oktayom, preto odobral časť tkaniva z jej vaječníkov s nedozretými vajíčkami a zmrazil ju. To sa stalo pred šiestimi rokmi.
Medzitým sa žena uzdravila. Vedci teda rozmrazili tkanivo a transplantovali ho pod kožu do jej brucha. Po troch mesiacoch začalo tkanivo normálne fungovať a dozrievali v ňom vajíčka. Dve z nich vedci oplodnili v skúmavke spermou partnera ženy. Vznikli dva zárodky, jeden abnormálny, druhý vhodný na implantáciu do maternice.
Zatiaľ bez šťastného konca
Príbehu zatiaľ chýba šťastný koniec, lebo zárodok sa v maternici nakoniec neuhniezdil a žena neotehotnela. To sa však bežne stáva aj pri obvyklom oplodnení zo skúmavky (práve uhniezdenie vajíčka v maternici je najslabším článkom umelého oplodnenia). Vedci preto veria, že skôr či neskôr sa tehotenstvo vydarí.
Pokusy na zvieratách sú sľubné. Iný tím amerických vedcov, tentoraz z univerzity v Portlande, oznámil vlani v októbri na odbornom kongrese v texaskom San Antóniu, že skúmal transplantácie tkaniva z vaječníkov na opiciach makakoch. Tkanivo nechávali vyvíjať v rôznych miestach tela, ako chirurgicky najmenej náročné sa ukázali implantácie do brucha alebo do paže. Z takto dozretých vajíčok sa narodilo jedno zdravé opičie mláďa.
Medicína ešte musí počkať
Metóda, o ktorej vedci informovali v britskom lekárskom časopise Lancet, možno zmení osudy mnohých žien, ktoré čaká protinádorová liečba. Vedci z tímu Kutluka Oktaya veria, že bude vhodná aj pre dievčatá, ktoré ešte o materstve nezačali ani uvažovať. Zmrazené tkanivo z vaječníkov bude jednoducho čakať na vhodný čas, aby ho lekári vniesli do ženinho tela a nechali v ňom dozrieť zdravé vajíčka.
Ako vo všetkom novom, aj tu sú nemalé riziká. V odobranom tkanive nesmú byť rakovinové bunky, ktoré by sa po implantácii vaječníka v tele rozšírili. Doterajšie pokusy v skúmavkách a na zvieratách ukazujú, že to hrozí pri leukémii a niektorých typoch nádorov.
Spermii mráz nevadí, vajíčku áno
Zatiaľ existuje veľká nerovnosť medzi možnosťami mužov a žien. Mužom môžu lekári pred ožarovaním alebo chemoterapiou odobrať a zmraziť spermu. Aj po rokoch sa dá použiť na umelé oplodnenie. Zrelé ženské vajíčka sa ukázali ako podstatne chúlostivejšie. Je v nich voda, ktorá pod bodom mrazu kryštalizuje a poškodzuje chromozómy; vajíčko už po zmrazení nemožno oplodniť. V posledných rokoch síce niekoľko výskumných tímov oznámilo, že dokázali uchovať ženské vajíčko v mraze bez zničenia, to je však zatiaľ skôr výnimka.
Zmrazené ľudské zárodky však napodiv prežívajú. Uchovávajú sa na všetkých klinikách umelého oplodnenia.
Zatiaľ sa teda ponúka aj nasledujúci variant: Žena sa pred liečbou dohodne s partnerom, nechajú si odobrať vajíčka a spermie, ktoré lekári v skúmavke spoja. Vznikne niekoľko embryí, ktoré sa zmrazia. Keď sa žena uzdraví a zatúži po deťoch, nechá si embryá implantovať. Tento postup predpokladá, že žena má už pred liečbou partnera, s ktorým chce mať deti.
(jet)
