ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL MAJER
Obezita je postrachom 21. storočia najmä vo vyspelých krajinách. Napríklad Američania zaplatia za zdravotnú opateru súvisiacu s obezitou takmer toľko, ako za liečbu následkov fajčenia. Vedci už zistili, že nádorové choroby súvisia aj s obezitou v detstve; obézny chlapec má o 14 percent vyššie riziko, že neskôr ochorie na rakovinu, rovnako postihnuté dievča dokonca o 20 percent. Nevyrastá generácia, ktorá pre zdravotné komplikácie spojené s obezitou zomrie skôr ako rodičia? Samozrejme, najjednoduchší spôsob boja proti zbytočným kilogramom je viac sa pohybovať a menej jesť. Nie vždy to však pomôže, pretože metabolizmus ľudského tela je niekedy nevyspytateľný. Preto vedci hľadajú zbrane, ktoré umožnia proti obezite bojovať aj inak.
Dobré správy z Texasu
Vedci z University of Texas (Southwestern Medical Center v Dallase) do jadra tukových potkaních buniek vniesli s pomocou upraveného vírusu gén pre tvorbu bielkoviny zvanej leptín. Tukové bunky prestali mohutnieť a naopak začali prebytočný tuk spaľovať. Za dva týždne sa hlodavce zbavili štvrtiny telesnej váhy.
Keď im vedci odobrali tukové tkanivo, v zmenených bunkách našli veľa mitochondrií, ktoré v bunkách fungujú ako elektrárne. Keď ich je v upravených bunkách viac ako zvyčajne, začnú tukové tkanivo rýchlo spaľovať.
"Bežné tukové bunky sa zmenili na nové útvary, ktoré sme dosiaľ nikdy v tkanivách nenašli. Možnosť zmeniť bunky slúžiace ako sklad tuku na bunky, ktoré budú tuk spaľovať, sľubuje nové lieky proti obezite," povedal vedúci texaského tímu Roger Unger.
Tím vedcov z University of Texas (M. D. Anderson Cancer Center) zas úspešne vyskúšal na myšiach novú metódu, spočívajúcu v likvidácii prívodu krvi do tukového tkaniva. Táto metóda sa skúša aj pri likvidácii zhubných nádorov. Vychádza z toho, že ku každej bunke vedú kapiláry, a tie ju zásobujú krvou. Americkí vedci identifikovali bielkovinu, ktorá kapiláry pomáha vytvárať. Účinok bielkoviny zmarili tým, že na ňu nadviazali iný proteín, ktorý rast buniek krvných ciev zastavil. Bunky tukového tkaniva, zbavené prívodu živín, zahynuli.
Myši s takto upravenými tukovými bunkami prijímali menej potravy a zrýchlil sa im metabolizmus. Prakticky žiadne vedľajšie účinky sa u nich neprejavili. Bádatelia však upozornili, že experimentálne výsledky na hlodavcoch sa nie vždy podarí opakovať aj u ľudí. Nie je im zatiaľ jasné ani to, či strata tukových buniek nemôže spôsobiť hromadenie tukov v netukovom tkanive. Výskum preto bude pokračovať.
Pomôže materské mlieko?
Tím z lekárskeho centra detskej nemocnice v americkom Cincinnati našiel v materskom mlieku bielkovinu, ktorá sa podieľa na spracovaní tukov a cukrov v ľudskom organizme v dospelosti. Zistili, že hladina tejto bielkoviny s názvom adiponektín, ktorú vylučujú tukové bunky, ovplyvňuje náchylnosť človeka na obezitu, srdcové choroby a cukrovku typu 2.
"Táto štúdia je prvým krokom molekulárneho výskumu, zameraného na pochopenie vzťahu medzi zložkami materského mlieka a neskorším metabolizmom," povedala Lisa Martinová, ktorá tím výskumníkov viedla. "Ak má človek dosť adiponektínu v mladosti, v čase búrlivého rastu a vývoja, môže to pozitívne ovplyvniť jeho zdravie." Platí teda známa pravda, že čím viac ženy svoje deti dojčia, tým viac zvyšujú ich šancu na zdravší život v dospelosti. (ač)
