Trója bola iná, ako je tá filmová

Do svetových kín minulý týždeň prišiel hollywoodsky veľkofilm Trója. Už len pohľad na reklamný šot, ktorý bežal od začiatku roka, dával tušiť, že pôjde do tuhého. V priebehu poldruha minúty mohlo pozorné archeologické oko napočítať tucet vážnych faktogra

Do svetových kín minulý týždeň prišiel hollywoodsky veľkofilm Trója. Už len pohľad na reklamný šot, ktorý bežal od začiatku roka, dával tušiť, že pôjde do tuhého. V priebehu poldruha minúty mohlo pozorné archeologické oko napočítať tucet vážnych faktografických chýb. Lode, na ktorých sa Achájci plavia, sú z neskoršieho obdobia, zbroj, ktorú používajú, sa hodí skôr do Hviezdnych vojen, Trója je zobrazená len ako hrad, hoci už 15 rokov vieme, že existovalo dolné mesto a podobne. Po prvotnom šoku si však treba priznať, že Homér nám natáčanie filmu vôbec neuľahčil.

Vďaka takmer desaťročnej účasti na nových trójskych vykopávkach v Turecku, by som rád čitateľom SME priblížil Tróju a Homéra pohľadom najnovších výsledkov bádania.

Čo hovorí Homér?

Namiesto toho, aby sa režisér Petersen oprel o to, čo dnes o Tróji vieme, vychádzal iba z toho, čo popisuje Homér, a to je chronologicky a zvykovo veľmi nejednotné. Prečo? O tom, či Homér Iliadu a Odysseu sám vymyslel, alebo len v hexametri zrýmoval už existujúci príbeh, respektíve odkiaľ pochádzal a či bol naozaj slepý, sa stále vedú diskusie. Prevláda však názor, že časť príbehu pochádza pravdepodobne ešte z doby bronzovej. Z archeologického hľadiska obsahujú obidva eposy reálie tak z neskorej doby bronzovej (17.-12. storočie pred naším letopočtom), ako aj z nasledujúceho tzv. temného obdobia (11.-8. stor. p. n. l.).


Už 15 rokov sa vie, že Trója nebol len hrad, ale mala aj dolné mesto. Hollywoodsky veľkofilm to nevzal do úvahy.



Epos je zmesou rôznych motívov a jeho hrdinovia používajú predmety a zvyky z niekoľkých po sebe idúcich období od 17. až po 8. storočie pred Kristom. To sa odráža na rôznych druhoch zbroje, bojovej techniky, spoločenskej štruktúry, ako aj pohrebných obradov. Keďže sa Homér odvolával na dobu minulú, mohol si takúto básnickú licenciu dovoliť. Dôležitý bol príbeh.

Keďže sa však skoro všetci historici a archeológovia zhodujú, že Trójska vojna prebehla niekedy okolo roku 1200 pred Kristom, mohli tvorcovia filmu prispôsobiť minimálne archeologické reálie tomuto obdobiu, o ktorom už vieme pomerne veľa. Cieľom režiséra však zjavne nebolo vytvoriť hodnovernú archeologickú realitu, išlo mu skôr o pútavý príbeh v štýle filmu Súboj titanov.

Čo hovorí archeológia?

Pre prehľadnosť treba pripomenúť, že Trója je viacvrstvové sídlisko ležiace dnes na území Turecka pri ústí Dardanel do Egejského mora. Jednotlivé hlavné sídlištné fázy sú označené I až X, pričom doba bronzová zahŕňa Tróju I až VII. Nás bude zaujímať Trója VI a VIIa, ktoré tvoria rámec pre údajnú Trójsku vojnu.

Trója bola v tomto období (13. storočie pred Kristom) významným sídlom miestneho vládcu. Dôležitá bola jej geografická poloha medzi Egejským a Čiernym morom, ako aj medzi Európou a Áziou. Veľmi pravdepodobne bola Trója zapojená do obchodu s kovmi (meď, cín, zlato), drahými kameňmi, jantárom, poľnohospodárskymi plodinami, koňmi a vylúčiť sa nedá ani obchod s otrokmi.

Z chetitských prameňov

Z Tróje samej sa nedochovali žiadne písomné pamiatky, ale chetitské pramene obsahujú niekoľko zmienok o dvoch štátoch/mestách Wilusa a Taruisa, ktoré boli podľa všetkého v severozápadnej Anatólii. Tie by po fonetických posunoch bolo možné interpretovať ako Tróju, respektíve Ilion, čo bolo jej druhé meno.

V 13. storočí sa Wilusa stáva vazalským štátom chetitskej ríše. Chetitské pramene zaznamenávajú niekoľko menších lokálnych konfliktov, ktoré súviseli hlavne s následníctvom na tróne. Niekedy po roku 1300 vládne Wiluse miestny vládca Alaksandu. Tým sa postupne dostávame k Trójskej vojne. Alaksandu je lúvijská forma gréckeho mena Alexander, čo bolo druhé meno trójskeho princa Parida v Homérovej Iliade.

Čo prezrádzajú archeologické pramene o Trójskej vojne?

V rozpätí dvesto rokov bola Trója zničená dvakrát. Okolo roku 1300 padla za obeť obrovským požiarom spôsobeným zemetrasením. To je viac-menej isté a potvrdené seizmológmi. Považujeme to za koniec Tróje VI. Nasledovala Trója VIIa, ktorá sa kultúrne zhodovala s predchádzajúcim obdobím, avšak architektonicky nastúpila úplne iná forma osídlenia.

Celá citadela bola zastavaná malými stavbami, ktoré využívali ešte zvyšky veľkých palácových domov. Podobná situácia bola aj v dolnom meste. Typickými sú hromadné nálezy obrovských zásobnicových nádob, zvaných pithoi, ktoré boli zakopané do zeme. To by naznačovalo, že niečo akoby viselo vo vzduchu.

Takéto masové zhromažďovanie zásob nebolo náhodné. Mohol to byť strach z ďalšieho zemetrasenia, ale aj obava pred blížiacim sa vojenským konfliktom. Tak, alebo onak, po sto rokoch padla aj Trója VIIa za obeť požiaru.

Tentoraz sa archeológovia domnievajú, že išlo o vojenský konflikt. Nálezov, ktoré by ho doložili, však nie je veľa. Zopár bronzových šípok, dve-tri mŕtvoly a hromady nepoužitých prakových gulí. To však neznamená, že sa nebojovalo.

Pre absenciu dokladov je niekoľko objektívnych príčin: zdá sa, že osídlenie pokračovalo bez prestávky ďalej, a preto mŕtvoly hneď pochovávali (pohrebisko z tohto obdobia žiaľ taktiež nemáme), zničené domy upratali a bronzové zbrane ďalej použili, každý kus bronzu bol dobrý.

Tiež sa môžeme domnievať, že hlavný vojenský súboj neprebehol v citadele, ale skôr pred bránami mesta alebo v dolnom meste. V predpolí mesta sa nikdy nekopalo a v dolnom meste len na niekoľkých miestach. A o tom, či išlo o konflikt s mykénskymi Grékmi a či naozaj išlo o Helenu, sa nedá povedať už vôbec nič. Je však pravdepodobnejšie, že skôr ako o ženu išlo o tuniaky, ktoré sa dodnes vo veľkom lovia v ústí Dardanel a boli obľúbenou zložkou stravy už v dobe bronzovej.

Mohli za to morské národy?

Podľa antických historikov sa Trójska vojna udiala asi v roku 1180 pred Kristom. To by sa teoreticky zhodovalo s pádom Tróje VIIa. Okolo roku 1200 bola v egejskom svete a v západnom Stredomorí veľmi pohnutá doba a morské národy zneisťovali všetkých od Grécka po Levant a od Chetitov až po Egypt.

Kedysi sa zdalo, že všetky veľké civilizácie, ktoré v tomto období končia, boli zničené jedným šmahom a vina sa pripisovala práve morským národom. Dnes vieme, že najprv zrejme padla Trója, asi o desať rokov mykénske paláce a o ďalších desať aj Hattuša. V tom istom období bojoval aj Ramzes III. s morskými národmi na pobreží Egypta.

Či to všetko spolu súviselo, ostáva otvorené. Mohlo ísť aj o dominový efekt, keď sa po kolapse jednej veľkej ríše narušuje obchodný reťazec a naštrbuje celý systém, čo väčšinou hneď využije miestna opozícia (povedané dnešným jazykom) a poslednou ranou môžu byť aj domáci (občianska vojna).

O hodnovernosť asi nešlo

Nuž, ťažko povedať, či je ľahké hodnoverne zobraziť trójsky príbeh. To sme sa ešte nevenovali fyzickému výzoru hlavných hrdinov. Dalo by sa škriepiť, či Achilles naozaj vyzeral ako Brad Pitt. Dokonca ani nevieme, či mal polodlhé vlasy. Najlepšie asi bude, ak si po zhliadnutí filmu prečítame znovu Iliadu a potom už musí posúdiť každý sám.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove
  2. Talent - vzdelanie - úspech
  3. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  4. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  6. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  7. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  8. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  9. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  10. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  1. Príbeh tradičného družstva - príbeh Antonína Kvapila
  2. V Botanickej záhrade SPU otvorili jedinečnú výstavu orchideí
  3. Noc architektúry 2018
  4. V súťaži Záhrada, Park a Detail roka uspeli absolventi SPU
  5. Mieru spracovania odpadu zvyšujú automatizované linky
  6. Talent - vzdelanie - úspech
  7. Príbeh tradičného družstva - príbeh Iva Hlisnikovského
  8. Fasáda hotela Danube sa nekolauduje, investor predložil návrhy
  9. Európske univerzity a podnikatelia spoločne
  10. Billa pomáha slabozrakým a nevidiacim s nákupmi už aj v Nitre
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 26 739
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 18 440
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 14 471
  4. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 11 956
  5. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 762
  6. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk 5 209
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 4 546
  8. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 4 521
  9. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 2 934
  10. Hektická Moskva, ktorá nikdy nespí 2 788

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Režisér filmu o Slovenských brancoch: Tí chlapci sú iní, ako si myslíme

Ukazuje, ako sa nebezpečná hra mení na politiku. Film o Slovensku je na Berlinale.

ŠPORT

Na olympiáde je jedinou Newyorčankou a reprezentuje Slovensko

Pri korčuľovaní o číslach nerozmýšľa.

Neprehliadnite tiež

Astronauti budú mať záchod vo vesmírnom obleku. Vydržia v ňom šesť dní

V obleku budú opäť zberné tašky na moč aj stolicu.

Majú na to gény aj žalúdok. Zistili, ako sa netopiere dokážu kŕmiť iba krvou

Len tri z viac ako tisícdvesto druhov netopierov pijú krv.

Ich staroba je super. Prečo si niektorí starší zachovajú mentálne schopnosti?

Našli dôvod, prečo si dobre starnúci ľudia zachovajú lepšiu pamäť.

Inteligentnú domácnosť má aj Panasonic, vyskúšali sme ju

Odhalí zlodeja, rozbité okno, tečúcu vodu a prezradí aj najväčšieho žrúta elektrickej energie.

Vedci ukázali, ako fungujú fake news (a kto bude ich obeťou)

Veda ukazuje, prečo falošné správy fungujú, ako falošné správy fungujú a na koho najefektívnejšie fungujú.