Trója bola iná, ako je tá filmová

Do svetových kín minulý týždeň prišiel hollywoodsky veľkofilm Trója. Už len pohľad na reklamný šot, ktorý bežal od začiatku roka, dával tušiť, že pôjde do tuhého. V priebehu poldruha minúty mohlo pozorné archeologické oko napočítať tucet vážnych faktogra

Do svetových kín minulý týždeň prišiel hollywoodsky veľkofilm Trója. Už len pohľad na reklamný šot, ktorý bežal od začiatku roka, dával tušiť, že pôjde do tuhého. V priebehu poldruha minúty mohlo pozorné archeologické oko napočítať tucet vážnych faktografických chýb. Lode, na ktorých sa Achájci plavia, sú z neskoršieho obdobia, zbroj, ktorú používajú, sa hodí skôr do Hviezdnych vojen, Trója je zobrazená len ako hrad, hoci už 15 rokov vieme, že existovalo dolné mesto a podobne. Po prvotnom šoku si však treba priznať, že Homér nám natáčanie filmu vôbec neuľahčil.

Vďaka takmer desaťročnej účasti na nových trójskych vykopávkach v Turecku, by som rád čitateľom SME priblížil Tróju a Homéra pohľadom najnovších výsledkov bádania.

Čo hovorí Homér?

Namiesto toho, aby sa režisér Petersen oprel o to, čo dnes o Tróji vieme, vychádzal iba z toho, čo popisuje Homér, a to je chronologicky a zvykovo veľmi nejednotné. Prečo? O tom, či Homér Iliadu a Odysseu sám vymyslel, alebo len v hexametri zrýmoval už existujúci príbeh, respektíve odkiaľ pochádzal a či bol naozaj slepý, sa stále vedú diskusie. Prevláda však názor, že časť príbehu pochádza pravdepodobne ešte z doby bronzovej. Z archeologického hľadiska obsahujú obidva eposy reálie tak z neskorej doby bronzovej (17.-12. storočie pred naším letopočtom), ako aj z nasledujúceho tzv. temného obdobia (11.-8. stor. p. n. l.).


Už 15 rokov sa vie, že Trója nebol len hrad, ale mala aj dolné mesto. Hollywoodsky veľkofilm to nevzal do úvahy.



Epos je zmesou rôznych motívov a jeho hrdinovia používajú predmety a zvyky z niekoľkých po sebe idúcich období od 17. až po 8. storočie pred Kristom. To sa odráža na rôznych druhoch zbroje, bojovej techniky, spoločenskej štruktúry, ako aj pohrebných obradov. Keďže sa Homér odvolával na dobu minulú, mohol si takúto básnickú licenciu dovoliť. Dôležitý bol príbeh.

Keďže sa však skoro všetci historici a archeológovia zhodujú, že Trójska vojna prebehla niekedy okolo roku 1200 pred Kristom, mohli tvorcovia filmu prispôsobiť minimálne archeologické reálie tomuto obdobiu, o ktorom už vieme pomerne veľa. Cieľom režiséra však zjavne nebolo vytvoriť hodnovernú archeologickú realitu, išlo mu skôr o pútavý príbeh v štýle filmu Súboj titanov.

Čo hovorí archeológia?

Pre prehľadnosť treba pripomenúť, že Trója je viacvrstvové sídlisko ležiace dnes na území Turecka pri ústí Dardanel do Egejského mora. Jednotlivé hlavné sídlištné fázy sú označené I až X, pričom doba bronzová zahŕňa Tróju I až VII. Nás bude zaujímať Trója VI a VIIa, ktoré tvoria rámec pre údajnú Trójsku vojnu.

Trója bola v tomto období (13. storočie pred Kristom) významným sídlom miestneho vládcu. Dôležitá bola jej geografická poloha medzi Egejským a Čiernym morom, ako aj medzi Európou a Áziou. Veľmi pravdepodobne bola Trója zapojená do obchodu s kovmi (meď, cín, zlato), drahými kameňmi, jantárom, poľnohospodárskymi plodinami, koňmi a vylúčiť sa nedá ani obchod s otrokmi.

Z chetitských prameňov

Z Tróje samej sa nedochovali žiadne písomné pamiatky, ale chetitské pramene obsahujú niekoľko zmienok o dvoch štátoch/mestách Wilusa a Taruisa, ktoré boli podľa všetkého v severozápadnej Anatólii. Tie by po fonetických posunoch bolo možné interpretovať ako Tróju, respektíve Ilion, čo bolo jej druhé meno.

V 13. storočí sa Wilusa stáva vazalským štátom chetitskej ríše. Chetitské pramene zaznamenávajú niekoľko menších lokálnych konfliktov, ktoré súviseli hlavne s následníctvom na tróne. Niekedy po roku 1300 vládne Wiluse miestny vládca Alaksandu. Tým sa postupne dostávame k Trójskej vojne. Alaksandu je lúvijská forma gréckeho mena Alexander, čo bolo druhé meno trójskeho princa Parida v Homérovej Iliade.

Čo prezrádzajú archeologické pramene o Trójskej vojne?

V rozpätí dvesto rokov bola Trója zničená dvakrát. Okolo roku 1300 padla za obeť obrovským požiarom spôsobeným zemetrasením. To je viac-menej isté a potvrdené seizmológmi. Považujeme to za koniec Tróje VI. Nasledovala Trója VIIa, ktorá sa kultúrne zhodovala s predchádzajúcim obdobím, avšak architektonicky nastúpila úplne iná forma osídlenia.

Celá citadela bola zastavaná malými stavbami, ktoré využívali ešte zvyšky veľkých palácových domov. Podobná situácia bola aj v dolnom meste. Typickými sú hromadné nálezy obrovských zásobnicových nádob, zvaných pithoi, ktoré boli zakopané do zeme. To by naznačovalo, že niečo akoby viselo vo vzduchu.

Takéto masové zhromažďovanie zásob nebolo náhodné. Mohol to byť strach z ďalšieho zemetrasenia, ale aj obava pred blížiacim sa vojenským konfliktom. Tak, alebo onak, po sto rokoch padla aj Trója VIIa za obeť požiaru.

Tentoraz sa archeológovia domnievajú, že išlo o vojenský konflikt. Nálezov, ktoré by ho doložili, však nie je veľa. Zopár bronzových šípok, dve-tri mŕtvoly a hromady nepoužitých prakových gulí. To však neznamená, že sa nebojovalo.

Pre absenciu dokladov je niekoľko objektívnych príčin: zdá sa, že osídlenie pokračovalo bez prestávky ďalej, a preto mŕtvoly hneď pochovávali (pohrebisko z tohto obdobia žiaľ taktiež nemáme), zničené domy upratali a bronzové zbrane ďalej použili, každý kus bronzu bol dobrý.

Tiež sa môžeme domnievať, že hlavný vojenský súboj neprebehol v citadele, ale skôr pred bránami mesta alebo v dolnom meste. V predpolí mesta sa nikdy nekopalo a v dolnom meste len na niekoľkých miestach. A o tom, či išlo o konflikt s mykénskymi Grékmi a či naozaj išlo o Helenu, sa nedá povedať už vôbec nič. Je však pravdepodobnejšie, že skôr ako o ženu išlo o tuniaky, ktoré sa dodnes vo veľkom lovia v ústí Dardanel a boli obľúbenou zložkou stravy už v dobe bronzovej.

Mohli za to morské národy?

Podľa antických historikov sa Trójska vojna udiala asi v roku 1180 pred Kristom. To by sa teoreticky zhodovalo s pádom Tróje VIIa. Okolo roku 1200 bola v egejskom svete a v západnom Stredomorí veľmi pohnutá doba a morské národy zneisťovali všetkých od Grécka po Levant a od Chetitov až po Egypt.

Kedysi sa zdalo, že všetky veľké civilizácie, ktoré v tomto období končia, boli zničené jedným šmahom a vina sa pripisovala práve morským národom. Dnes vieme, že najprv zrejme padla Trója, asi o desať rokov mykénske paláce a o ďalších desať aj Hattuša. V tom istom období bojoval aj Ramzes III. s morskými národmi na pobreží Egypta.

Či to všetko spolu súviselo, ostáva otvorené. Mohlo ísť aj o dominový efekt, keď sa po kolapse jednej veľkej ríše narušuje obchodný reťazec a naštrbuje celý systém, čo väčšinou hneď využije miestna opozícia (povedané dnešným jazykom) a poslednou ranou môžu byť aj domáci (občianska vojna).

O hodnovernosť asi nešlo

Nuž, ťažko povedať, či je ľahké hodnoverne zobraziť trójsky príbeh. To sme sa ešte nevenovali fyzickému výzoru hlavných hrdinov. Dalo by sa škriepiť, či Achilles naozaj vyzeral ako Brad Pitt. Dokonca ani nevieme, či mal polodlhé vlasy. Najlepšie asi bude, ak si po zhliadnutí filmu prečítame znovu Iliadu a potom už musí posúdiť každý sám.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  2. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  10. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 22 287
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 16 774
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 15 665
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 11 671
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 761
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 4 660
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 4 178
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 309
  9. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 2 247
  10. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 101