Trója bola iná, ako je tá filmová

Do svetových kín minulý týždeň prišiel hollywoodsky veľkofilm Trója. Už len pohľad na reklamný šot, ktorý bežal od začiatku roka, dával tušiť, že pôjde do tuhého. V priebehu poldruha minúty mohlo pozorné archeologické oko napočítať tucet vážnych faktogra

Do svetových kín minulý týždeň prišiel hollywoodsky veľkofilm Trója. Už len pohľad na reklamný šot, ktorý bežal od začiatku roka, dával tušiť, že pôjde do tuhého. V priebehu poldruha minúty mohlo pozorné archeologické oko napočítať tucet vážnych faktografických chýb. Lode, na ktorých sa Achájci plavia, sú z neskoršieho obdobia, zbroj, ktorú používajú, sa hodí skôr do Hviezdnych vojen, Trója je zobrazená len ako hrad, hoci už 15 rokov vieme, že existovalo dolné mesto a podobne. Po prvotnom šoku si však treba priznať, že Homér nám natáčanie filmu vôbec neuľahčil.

Vďaka takmer desaťročnej účasti na nových trójskych vykopávkach v Turecku, by som rád čitateľom SME priblížil Tróju a Homéra pohľadom najnovších výsledkov bádania.

Čo hovorí Homér?

Namiesto toho, aby sa režisér Petersen oprel o to, čo dnes o Tróji vieme, vychádzal iba z toho, čo popisuje Homér, a to je chronologicky a zvykovo veľmi nejednotné. Prečo? O tom, či Homér Iliadu a Odysseu sám vymyslel, alebo len v hexametri zrýmoval už existujúci príbeh, respektíve odkiaľ pochádzal a či bol naozaj slepý, sa stále vedú diskusie. Prevláda však názor, že časť príbehu pochádza pravdepodobne ešte z doby bronzovej. Z archeologického hľadiska obsahujú obidva eposy reálie tak z neskorej doby bronzovej (17.-12. storočie pred naším letopočtom), ako aj z nasledujúceho tzv. temného obdobia (11.-8. stor. p. n. l.).


Už 15 rokov sa vie, že Trója nebol len hrad, ale mala aj dolné mesto. Hollywoodsky veľkofilm to nevzal do úvahy.



Epos je zmesou rôznych motívov a jeho hrdinovia používajú predmety a zvyky z niekoľkých po sebe idúcich období od 17. až po 8. storočie pred Kristom. To sa odráža na rôznych druhoch zbroje, bojovej techniky, spoločenskej štruktúry, ako aj pohrebných obradov. Keďže sa Homér odvolával na dobu minulú, mohol si takúto básnickú licenciu dovoliť. Dôležitý bol príbeh.

Keďže sa však skoro všetci historici a archeológovia zhodujú, že Trójska vojna prebehla niekedy okolo roku 1200 pred Kristom, mohli tvorcovia filmu prispôsobiť minimálne archeologické reálie tomuto obdobiu, o ktorom už vieme pomerne veľa. Cieľom režiséra však zjavne nebolo vytvoriť hodnovernú archeologickú realitu, išlo mu skôr o pútavý príbeh v štýle filmu Súboj titanov.

Čo hovorí archeológia?

Pre prehľadnosť treba pripomenúť, že Trója je viacvrstvové sídlisko ležiace dnes na území Turecka pri ústí Dardanel do Egejského mora. Jednotlivé hlavné sídlištné fázy sú označené I až X, pričom doba bronzová zahŕňa Tróju I až VII. Nás bude zaujímať Trója VI a VIIa, ktoré tvoria rámec pre údajnú Trójsku vojnu.

Trója bola v tomto období (13. storočie pred Kristom) významným sídlom miestneho vládcu. Dôležitá bola jej geografická poloha medzi Egejským a Čiernym morom, ako aj medzi Európou a Áziou. Veľmi pravdepodobne bola Trója zapojená do obchodu s kovmi (meď, cín, zlato), drahými kameňmi, jantárom, poľnohospodárskymi plodinami, koňmi a vylúčiť sa nedá ani obchod s otrokmi.

Z chetitských prameňov

Z Tróje samej sa nedochovali žiadne písomné pamiatky, ale chetitské pramene obsahujú niekoľko zmienok o dvoch štátoch/mestách Wilusa a Taruisa, ktoré boli podľa všetkého v severozápadnej Anatólii. Tie by po fonetických posunoch bolo možné interpretovať ako Tróju, respektíve Ilion, čo bolo jej druhé meno.

V 13. storočí sa Wilusa stáva vazalským štátom chetitskej ríše. Chetitské pramene zaznamenávajú niekoľko menších lokálnych konfliktov, ktoré súviseli hlavne s následníctvom na tróne. Niekedy po roku 1300 vládne Wiluse miestny vládca Alaksandu. Tým sa postupne dostávame k Trójskej vojne. Alaksandu je lúvijská forma gréckeho mena Alexander, čo bolo druhé meno trójskeho princa Parida v Homérovej Iliade.

Čo prezrádzajú archeologické pramene o Trójskej vojne?

V rozpätí dvesto rokov bola Trója zničená dvakrát. Okolo roku 1300 padla za obeť obrovským požiarom spôsobeným zemetrasením. To je viac-menej isté a potvrdené seizmológmi. Považujeme to za koniec Tróje VI. Nasledovala Trója VIIa, ktorá sa kultúrne zhodovala s predchádzajúcim obdobím, avšak architektonicky nastúpila úplne iná forma osídlenia.

Celá citadela bola zastavaná malými stavbami, ktoré využívali ešte zvyšky veľkých palácových domov. Podobná situácia bola aj v dolnom meste. Typickými sú hromadné nálezy obrovských zásobnicových nádob, zvaných pithoi, ktoré boli zakopané do zeme. To by naznačovalo, že niečo akoby viselo vo vzduchu.

Takéto masové zhromažďovanie zásob nebolo náhodné. Mohol to byť strach z ďalšieho zemetrasenia, ale aj obava pred blížiacim sa vojenským konfliktom. Tak, alebo onak, po sto rokoch padla aj Trója VIIa za obeť požiaru.

Tentoraz sa archeológovia domnievajú, že išlo o vojenský konflikt. Nálezov, ktoré by ho doložili, však nie je veľa. Zopár bronzových šípok, dve-tri mŕtvoly a hromady nepoužitých prakových gulí. To však neznamená, že sa nebojovalo.

Pre absenciu dokladov je niekoľko objektívnych príčin: zdá sa, že osídlenie pokračovalo bez prestávky ďalej, a preto mŕtvoly hneď pochovávali (pohrebisko z tohto obdobia žiaľ taktiež nemáme), zničené domy upratali a bronzové zbrane ďalej použili, každý kus bronzu bol dobrý.

Tiež sa môžeme domnievať, že hlavný vojenský súboj neprebehol v citadele, ale skôr pred bránami mesta alebo v dolnom meste. V predpolí mesta sa nikdy nekopalo a v dolnom meste len na niekoľkých miestach. A o tom, či išlo o konflikt s mykénskymi Grékmi a či naozaj išlo o Helenu, sa nedá povedať už vôbec nič. Je však pravdepodobnejšie, že skôr ako o ženu išlo o tuniaky, ktoré sa dodnes vo veľkom lovia v ústí Dardanel a boli obľúbenou zložkou stravy už v dobe bronzovej.

Mohli za to morské národy?

Podľa antických historikov sa Trójska vojna udiala asi v roku 1180 pred Kristom. To by sa teoreticky zhodovalo s pádom Tróje VIIa. Okolo roku 1200 bola v egejskom svete a v západnom Stredomorí veľmi pohnutá doba a morské národy zneisťovali všetkých od Grécka po Levant a od Chetitov až po Egypt.

Kedysi sa zdalo, že všetky veľké civilizácie, ktoré v tomto období končia, boli zničené jedným šmahom a vina sa pripisovala práve morským národom. Dnes vieme, že najprv zrejme padla Trója, asi o desať rokov mykénske paláce a o ďalších desať aj Hattuša. V tom istom období bojoval aj Ramzes III. s morskými národmi na pobreží Egypta.

Či to všetko spolu súviselo, ostáva otvorené. Mohlo ísť aj o dominový efekt, keď sa po kolapse jednej veľkej ríše narušuje obchodný reťazec a naštrbuje celý systém, čo väčšinou hneď využije miestna opozícia (povedané dnešným jazykom) a poslednou ranou môžu byť aj domáci (občianska vojna).

O hodnovernosť asi nešlo

Nuž, ťažko povedať, či je ľahké hodnoverne zobraziť trójsky príbeh. To sme sa ešte nevenovali fyzickému výzoru hlavných hrdinov. Dalo by sa škriepiť, či Achilles naozaj vyzeral ako Brad Pitt. Dokonca ani nevieme, či mal polodlhé vlasy. Najlepšie asi bude, ak si po zhliadnutí filmu prečítame znovu Iliadu a potom už musí posúdiť každý sám.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 745
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 776
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 054
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 436
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 420
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 382
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 445
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 718
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 342
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 190

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

TECH

BlackBerry vstáva z mŕtvych, chystá novinku s klávesnicou

Klávesnica, touchpad, dobre čitateľný displej a kvalitné fotoaparáty.

KOMENTÁRE

Pozrime sa na pád predsedu Danka z výslnia

Aj keby výložky z pyžamy neodpáral, určite im už bozkami lásku neprejavuje.

Neprehliadnite tiež

SpaceX už o rok prevezie turistov okolo Mesiaca

Ľudstvo neopustilo obežnú dráhu Zeme od roku 1972. Zmenia to superbohatí turisti.

Filozof Thomas Metzinger: Popierať slobodnú vôľu môže byť nebezpečné

Umelá inteligencia môže mať vyššiu mieru sebakontroly ako človek, povedal pre SME profesor teoretickej filozofie THOMAS METZINGER.

Nová peňaženka má spájať všetky financie do jednej karty

Už nie mobil, ale karta samotná zaistí všestrannosť pri platení v obchodoch.

Nabíjačky budú menšie a ľahšie, zmestia sa do peňaženky

Ak chcete nabíjať mobil, stačí vám zásuvka a vrecková nabíjačka.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop