Trója bola iná, ako je tá filmová

Do svetových kín minulý týždeň prišiel hollywoodsky veľkofilm Trója. Už len pohľad na reklamný šot, ktorý bežal od začiatku roka, dával tušiť, že pôjde do tuhého. V priebehu poldruha minúty mohlo pozorné archeologické oko napočítať tucet vážnych faktogra

Do svetových kín minulý týždeň prišiel hollywoodsky veľkofilm Trója. Už len pohľad na reklamný šot, ktorý bežal od začiatku roka, dával tušiť, že pôjde do tuhého. V priebehu poldruha minúty mohlo pozorné archeologické oko napočítať tucet vážnych faktografických chýb. Lode, na ktorých sa Achájci plavia, sú z neskoršieho obdobia, zbroj, ktorú používajú, sa hodí skôr do Hviezdnych vojen, Trója je zobrazená len ako hrad, hoci už 15 rokov vieme, že existovalo dolné mesto a podobne. Po prvotnom šoku si však treba priznať, že Homér nám natáčanie filmu vôbec neuľahčil.

Vďaka takmer desaťročnej účasti na nových trójskych vykopávkach v Turecku, by som rád čitateľom SME priblížil Tróju a Homéra pohľadom najnovších výsledkov bádania.

Čo hovorí Homér?

Namiesto toho, aby sa režisér Petersen oprel o to, čo dnes o Tróji vieme, vychádzal iba z toho, čo popisuje Homér, a to je chronologicky a zvykovo veľmi nejednotné. Prečo? O tom, či Homér Iliadu a Odysseu sám vymyslel, alebo len v hexametri zrýmoval už existujúci príbeh, respektíve odkiaľ pochádzal a či bol naozaj slepý, sa stále vedú diskusie. Prevláda však názor, že časť príbehu pochádza pravdepodobne ešte z doby bronzovej. Z archeologického hľadiska obsahujú obidva eposy reálie tak z neskorej doby bronzovej (17.-12. storočie pred naším letopočtom), ako aj z nasledujúceho tzv. temného obdobia (11.-8. stor. p. n. l.).


Už 15 rokov sa vie, že Trója nebol len hrad, ale mala aj dolné mesto. Hollywoodsky veľkofilm to nevzal do úvahy.



Epos je zmesou rôznych motívov a jeho hrdinovia používajú predmety a zvyky z niekoľkých po sebe idúcich období od 17. až po 8. storočie pred Kristom. To sa odráža na rôznych druhoch zbroje, bojovej techniky, spoločenskej štruktúry, ako aj pohrebných obradov. Keďže sa Homér odvolával na dobu minulú, mohol si takúto básnickú licenciu dovoliť. Dôležitý bol príbeh.

Keďže sa však skoro všetci historici a archeológovia zhodujú, že Trójska vojna prebehla niekedy okolo roku 1200 pred Kristom, mohli tvorcovia filmu prispôsobiť minimálne archeologické reálie tomuto obdobiu, o ktorom už vieme pomerne veľa. Cieľom režiséra však zjavne nebolo vytvoriť hodnovernú archeologickú realitu, išlo mu skôr o pútavý príbeh v štýle filmu Súboj titanov.

Čo hovorí archeológia?

Pre prehľadnosť treba pripomenúť, že Trója je viacvrstvové sídlisko ležiace dnes na území Turecka pri ústí Dardanel do Egejského mora. Jednotlivé hlavné sídlištné fázy sú označené I až X, pričom doba bronzová zahŕňa Tróju I až VII. Nás bude zaujímať Trója VI a VIIa, ktoré tvoria rámec pre údajnú Trójsku vojnu.

Trója bola v tomto období (13. storočie pred Kristom) významným sídlom miestneho vládcu. Dôležitá bola jej geografická poloha medzi Egejským a Čiernym morom, ako aj medzi Európou a Áziou. Veľmi pravdepodobne bola Trója zapojená do obchodu s kovmi (meď, cín, zlato), drahými kameňmi, jantárom, poľnohospodárskymi plodinami, koňmi a vylúčiť sa nedá ani obchod s otrokmi.

Z chetitských prameňov

Z Tróje samej sa nedochovali žiadne písomné pamiatky, ale chetitské pramene obsahujú niekoľko zmienok o dvoch štátoch/mestách Wilusa a Taruisa, ktoré boli podľa všetkého v severozápadnej Anatólii. Tie by po fonetických posunoch bolo možné interpretovať ako Tróju, respektíve Ilion, čo bolo jej druhé meno.

V 13. storočí sa Wilusa stáva vazalským štátom chetitskej ríše. Chetitské pramene zaznamenávajú niekoľko menších lokálnych konfliktov, ktoré súviseli hlavne s následníctvom na tróne. Niekedy po roku 1300 vládne Wiluse miestny vládca Alaksandu. Tým sa postupne dostávame k Trójskej vojne. Alaksandu je lúvijská forma gréckeho mena Alexander, čo bolo druhé meno trójskeho princa Parida v Homérovej Iliade.

Čo prezrádzajú archeologické pramene o Trójskej vojne?

V rozpätí dvesto rokov bola Trója zničená dvakrát. Okolo roku 1300 padla za obeť obrovským požiarom spôsobeným zemetrasením. To je viac-menej isté a potvrdené seizmológmi. Považujeme to za koniec Tróje VI. Nasledovala Trója VIIa, ktorá sa kultúrne zhodovala s predchádzajúcim obdobím, avšak architektonicky nastúpila úplne iná forma osídlenia.

Celá citadela bola zastavaná malými stavbami, ktoré využívali ešte zvyšky veľkých palácových domov. Podobná situácia bola aj v dolnom meste. Typickými sú hromadné nálezy obrovských zásobnicových nádob, zvaných pithoi, ktoré boli zakopané do zeme. To by naznačovalo, že niečo akoby viselo vo vzduchu.

Takéto masové zhromažďovanie zásob nebolo náhodné. Mohol to byť strach z ďalšieho zemetrasenia, ale aj obava pred blížiacim sa vojenským konfliktom. Tak, alebo onak, po sto rokoch padla aj Trója VIIa za obeť požiaru.

Tentoraz sa archeológovia domnievajú, že išlo o vojenský konflikt. Nálezov, ktoré by ho doložili, však nie je veľa. Zopár bronzových šípok, dve-tri mŕtvoly a hromady nepoužitých prakových gulí. To však neznamená, že sa nebojovalo.

Pre absenciu dokladov je niekoľko objektívnych príčin: zdá sa, že osídlenie pokračovalo bez prestávky ďalej, a preto mŕtvoly hneď pochovávali (pohrebisko z tohto obdobia žiaľ taktiež nemáme), zničené domy upratali a bronzové zbrane ďalej použili, každý kus bronzu bol dobrý.

Tiež sa môžeme domnievať, že hlavný vojenský súboj neprebehol v citadele, ale skôr pred bránami mesta alebo v dolnom meste. V predpolí mesta sa nikdy nekopalo a v dolnom meste len na niekoľkých miestach. A o tom, či išlo o konflikt s mykénskymi Grékmi a či naozaj išlo o Helenu, sa nedá povedať už vôbec nič. Je však pravdepodobnejšie, že skôr ako o ženu išlo o tuniaky, ktoré sa dodnes vo veľkom lovia v ústí Dardanel a boli obľúbenou zložkou stravy už v dobe bronzovej.

Mohli za to morské národy?

Podľa antických historikov sa Trójska vojna udiala asi v roku 1180 pred Kristom. To by sa teoreticky zhodovalo s pádom Tróje VIIa. Okolo roku 1200 bola v egejskom svete a v západnom Stredomorí veľmi pohnutá doba a morské národy zneisťovali všetkých od Grécka po Levant a od Chetitov až po Egypt.

Kedysi sa zdalo, že všetky veľké civilizácie, ktoré v tomto období končia, boli zničené jedným šmahom a vina sa pripisovala práve morským národom. Dnes vieme, že najprv zrejme padla Trója, asi o desať rokov mykénske paláce a o ďalších desať aj Hattuša. V tom istom období bojoval aj Ramzes III. s morskými národmi na pobreží Egypta.

Či to všetko spolu súviselo, ostáva otvorené. Mohlo ísť aj o dominový efekt, keď sa po kolapse jednej veľkej ríše narušuje obchodný reťazec a naštrbuje celý systém, čo väčšinou hneď využije miestna opozícia (povedané dnešným jazykom) a poslednou ranou môžu byť aj domáci (občianska vojna).

O hodnovernosť asi nešlo

Nuž, ťažko povedať, či je ľahké hodnoverne zobraziť trójsky príbeh. To sme sa ešte nevenovali fyzickému výzoru hlavných hrdinov. Dalo by sa škriepiť, či Achilles naozaj vyzeral ako Brad Pitt. Dokonca ani nevieme, či mal polodlhé vlasy. Najlepšie asi bude, ak si po zhliadnutí filmu prečítame znovu Iliadu a potom už musí posúdiť každý sám.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nestíhate nakupovať darčeky?
  2. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  3. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  4. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  5. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  6. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  7. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  8. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  9. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  10. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  1. Nestíhate nakupovať darčeky?
  2. Riešenie kolízií áut - exkluzivní autokamera MiVue 766 WiFi
  3. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  4. Problém s darčekom? 10 perfektných tipov na Vianočné darčeky!
  5. Slovensko bude vo svete reprezentovať projekt Zachráň včely
  6. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  7. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  8. Moderný hotel, kde sa cítite ako doma
  9. Vedecká rada k 80. výročiu SvF STU v Bratislave
  10. Stavebná fakulta STU má učebňu na 3D tlač a virtuálnu realitu
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 65 992
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 17 721
  3. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 9 879
  4. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 9 851
  5. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 8 783
  6. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 6 249
  7. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur 5 813
  8. Kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch 3 906
  9. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád 3 752
  10. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 2 764

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Odborník: Máme dôkazy, že Mayovia zmizli zo dňa na deň

Slovák Milan Kováč hovorí o veľkom objave.

PÍŠE GWYNNE DYER

V Saudskej Arábii sa hrá o tróny

Za korunným princom už stojí len kráľ.

SVET

Ebola zasiahla miliónové mesto, umierajú aj lekári

Zdravotníkom sa podarilo zachrániť život novorodeného dievčatka.

DOMOV

Kiska priniesol Bezákovi dar od pápeža Františka

Pápež odovzdal Kiskovi počas audiencie dar pre Bezáka.

Neprehliadnite tiež

Južne od Káhiry objavili hrobku starú viac ako 4400 rokov

Hrobka patrí poprednému kňazovi, ktorý slúžil počas piatej dynastie za vlády kráľa Neferirkareho.

Podcast Klik

Klik: Ako šéf Googlu s prehľadom vyhral nad americkým kongresom

Prehľad technologických správ.

Fínski vedci vyvinuli vakcínu na boj proti vymieraniu včiel

Vakcína poskytuje včelstvám odolnosť voči chorobám.