Washington 8. novembra (TASR) - Americkým astronómom sa prvýkrát podarilo nazrieť do vnútra slnečnej škvrny. Tento úspech by mohol konečne vyriešiť záhadu fenoménu, ktorý ľudstvo trápi už stáročia od dôb Galilea Galileiho.
Pohľad pod povrch Slnka umožnila družica SOHO, ktorú prevádzkuje Európska vesmírna agentúra (ESA) a americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). SOHO má na palube prístroj Michelson Doppler Imager (MDI), ktorý mapuje vnútro Slnka tak, že meria rýchlosť zvukových vĺn, putujúcich zo stredu plynového obra na povrch. Táto technika sa nazýva helioseizmológia.
"Tieto 'slnečné zvuky' sa podobajú šumu pozemských morí," uviedol Čao Ťün-wej zo Stanfordskej univerzity, ktorého tím vyhodnocuje dáta z observatória SOHO.
Slnečné škvrny sú v princípe magnetické polia s jednotnou orientáciou. Tmavými sa javia preto, lebo sú o niekoľko tisíc stupňov Celzia chladnejšie ako ich okolie. Prítomnosť škvŕn často sprevádza silný prúd elektricky nabitých častíc zvaný slnečný vietor, ktorý môže poškodiť satelity a elektrické zariadenia na Zemi.
Astronómovia analyzovali dáta jednej slnečnej škvrny, ktorá sa objavila 18. júna 1998. Prvý pohľad do vnútra ich zaviedol do hĺbky 16.000 kilometrov. V porovnaní so 690.000 kilometrovou vzdialenosťou medzi povrchom a jadrom Slnka to nevyzerá byť veľa, ale na zozbieranie dát o vnútornej stavbe slnečnej škvrny to stačí.
Priamo po povrchom škvrny z roku 1998 vedci objavili gigantický vír slnečnej plazmy, ktorá prúdila do vnútra Slnka. "Slnečné škvrny nie sú očividne statické, ale skladajú sa z obrovských prúdov plazmy, ktoré prúdia do vnútra rýchlosťou asi 4800 kilometrov za hodinu," povedal Alexander Kozovičev z tímu Stanfordskej univerzity.
Vedci ďalej zistili, že rýchlosť zvukových vĺn na chladnejšom povrchu slnečnej škvrny je asi o desať percent nižšia než v hĺbke 4800 kilometrov. Tu sa zrazu signifikantne zvýši, čo podľa nich svedčí o tom, že chladnejšia oblasť sa končí. Čo sa deje pod touto hranicou zatiaľ nevieme.
"Na slnečné škvrny sme sa doteraz pozerali ako na listy v korune stromu," vysvetlil astrofyzik Thomas Duvall z Goddardovho centra vesmírnych letov. "Teraz sme prvýkrát videli konáre a kmeň. Korene však naďalej zostávajú záhadou."
Na jej vyriešenie zostáva ešte dosť času, pretože SOHO bude fungovať aspoň do apríla 2003. Možno sa dovtedy podarí vysvetliť aj podstatu 11-ročného slnečného cyklu, počas ktorého sa denný počet škvŕn mení od 170 po jednu.
Ďalšie informácie o slnečných škvrnách sú na http://soi.stanford.edu.
