Neurológ Jerome Siegal je presvedčený, že obligátna rada študentom, aby sa poslednú noc pred skúškou namiesto doháňania vedomostí radšej dobre vyspali a tým si utvrdili informácie, nie vždy pomáha. Pred veľkým testom sa zrejme viac oplatí študovať ako spať.
Podľa amerických vedcov z University of California v Los Angeles fáza spánku známa ako REM (rapid eye movement), počas ktorej snívame, nepomáha ukladaniu informácií do pamäti. O opaku je presvedčený Dr. Robert Stickgold z Harvard University v USA, ktorý tvrdí, že snívanie počas REM umožňuje mozgu zatrieďovať informácie a zážitky z celého dňa. Podľa Stickgolda dáva mozog počas tejto fázy nové informácie do súvislosti s poznatkami nedávnej, ale i veľmi dávnej minulosti. Stickhold tvrdí, že mozog je počas dňa zavalený mnohými informáciami a všetky ich nestačí v bdelom stave spracovať.
Hypotézu, že REM spánok zlepšuje pamäť, preveroval neurológ, prof. Jerome Siegal, ktorý stojí na čele neurobiologického výskumu vo VA Greater Los Angeles Healthcare System Sepulveda v Kalifornii a je aj profesorom psychiatrie na University of California v Los Angeles. Jeho tím zistil, že keď zvieratám alebo ľuďom nedoprajú spánok, alebo ich prebudia počas REM fázy spánku, ich schopnosť budovať dlhodobú pamäť to neovplyvní.
Zistil tiež, že podiel REM spánku na celkovej dobe spánku nekorešponduje so schopnosťou človeka ani iných živočíchov učiť sa. Vtákopysk má napríklad veľmi vysoký podiel REM spánku (až 8 z celkových 14 hodín spánku), ale medzi mimoriadne inteligentné živočíchy sa neradí. Naopak u delfínov a veľrýb, o ktorých inteligencii sa nepochybuje, je REM fáza krátka, prípadne takmer žiadna, u delfínov je to napríklad len 0,2 hodiny z 10-hodinového spánku.
V porovnaní s inými druhmi nemá človek ani mimoriadne vysoký, ani nízky podiel REM spánku. REM fáza predstavuje asi dve z celkových ôsmich hodín spánku.
Prof. Siegal sa tiež zameral na výskum ľudí užívajúcich antidepresíva, ktoré na dlhý čas (mesiace až roky) vylúčia REM fázu spánku. Títo ľudia majú nepoškodenú, prípadne dokonca zlepšenú pamäť. Tvrdí, že aj ľudia s poškodením mozgu, ktoré zabraňuje spánku, majú normálnu pamäť. Podľa Siegala nedostatok spánku spôsobuje problémy pri sústredení, preto nie je učenie namiesto spánku dobrou taktikou. Ak test robíme, keď sme ospalí, náš výkon to ovplyvňuje negatívne. Ale z výskumu vyplýva, že pre utvrdzovanie poznatkov spánok nie je potrebný. (BBC, 5D)
