Sonda 2001 Mars Odyssey je na orbite okolo Marsu iba poldruha týždňa a jej kamerový systém sa zatiaľ stále testuje a kalibruje. No na Zem už vyslala pozoruhodnú tepelnú infračervenú snímku Marsu. Medziplanetárna sonda NASA 2001 Mars Odyssey dorazila k Marsu v noci z 23. na 24. októbra nášho času, aby sa po riadenom brzdení úspešne usadila na plánovanej počiatočnej obežnej dráhe okolo červenej planéty.
Odborníci, zodpovední za jednotlivé experimenty, okamžite začali na diaľku testovať a kalibrovať príslušné palubné prístroje. Hlavná mapovacia misia sondy sa má začať vo februári 2002, po vyskúšaní a optimálnom nastavení všetkých meracích aparatúr a technických podsystémov sondy. No už 30. októbra vedci špeciálnou kamerou, infračerveným zobrazovačom tepelných emisií, získali pozoruhodnú snímku povrchu Marsu, ktorá je prvou, širšej verejnosti sprístupnenou ukážkou špičkových dát, akými by táto sonda mala prispieť k nášmu poznaniu stále záhadného Marsu.
Snímka zachytáva pás marťanského povrchu od jedného okraja planéty k druhému, dlhý asi 6500 km. Pretína oblasť tamojšieho južného pólu, ktorú zdobí polárna čiapočka. Rozlíšenie snímky je asi 5,5 km na jeden pixel, teda obrazový prvok (z mapovacej orbity táto kamera od budúceho februára dosiahne rozlíšenie 100 metrov na pixel). Získaná bola cez jeden z 10 tepelných infračervených filtrov počas deviateho obletu 2001 Mars Odyssey okolo Marsu. Sonda bola vtedy asi 22 000 km nad povrchom a kamera mierila k južnému pólu.
Na marťanskej južnej pologuli je teraz neskorá jar. Teploty rôznych oblastí na snímke možno posúdiť podľa farebnej škály vpravo. Mimoriadne chladná oblasť v hornej polovici snímky, zobrazená v modrom, je južná polárna čiapočka, kde teraz panujú teploty okolo mínus 120 stupňov Celzia. Momentálne má priemer vyše 900 km, ale s príchodom južného leta sa bude stále viac zmenšovať.
Na Marse totiž prebieha sezónna výmena časti zmrznutého materiálu medzi polárnymi čiapočkami a atmosférou. V južnej polárnej čiapočke absolútne dominuje zmrznutý oxid uhličitý, v severnej je väčšia prímes vodného ľadu. Počas miestnej jari a leta prechádzajú tieto látky z ľadovej do plynnej podoby, s príchodom jesene zasa začnú zamŕzať na polárne čiapočky. Oranžová farba na snímke zachycuje systémy chladnejšieho vzduchu, odvievané z čiapočky, do ľavej dolnej časti snímky.
Chladná oblasť vpravo zobrazuje teploty na časti nočnej pologule Marsu, čo demonštruje vynikajúcu schopnosť „nočného videnia“ tejto aparatúry, keď je snímaný povrch opticky zatemnený. Najteplejšie oblasti na snímke zodpovedajú lokalitám, kde je práve miestne poludnie.
V hornej časti snímky, kde už je skoré popoludnie, možno vidieť prstenec hôr, obklopujúcich dopadovú panvu Argyre s priemerom 900 km (vznikla zrážkou Marsu s pomerne veľkým vesmírnym telesom). Tenká modrá vrstvička, lemujúca horný okraj planéty, je marťanská atmosféra. (5D)
