FOTO - ARCHÍV
Švédski ornitológovia pozoruhodným experimentom dokázali, že migrujúce sláviky sa pri načasovaní dopĺňania telesného tuku pred preletom veľkej ekologickej prekážky riadia magnetickým poľom. Vtáčí metabolizmus funguje rýchlo a vtáky preto musia aj rýchlo dopĺňať zásoby živín v tele, osobitne v období, keď migrujú a každodenne vydávajú veľké množstvo energie. Vtedy im ako „letecké palivo“ slúži telesný tuk.
Keďže priveľa tuku by im prekážalo pri lete a robilo ich neobratnými pred predátormi, hromadenie telesného tuku má svoje hranice. Väčšina sťahovavých druhov akumuluje v podobe tuku nanajvýš 20-30 percent hmotnosti tela. Pri migrácii potom niekoľkokrát „tankujú“ nový tuk počas dlhších zastávok. Kriticky dôležité je to najmä pre malé spevavce pred prekonaním veľkých prekážok, ako sú moria a púšte, kde musia rátať s tým, že dlho nezoženú potravu. Vtedy musia „natankovať“ naozaj poriadne, aby let prežili. Niektoré druhy pred prekonaním Sahary, čo znamená preletieť bez zastávky na doplnenie tuku najmenej 1500 km, dokonca zdvojnásobia svoju telesnú hmotnosť.
Ale ako vedia, kde a ako dôkladne to majú urobiť, najmä tie, ktoré migrujú prvý raz v živote? Zdá sa, že ročný biorytmus vtákov to sám nevysvetľuje, ani ich odhadovanie zemepisnej šírky iba zo sezónnych parametrov. Švédski bádatelia Thord Fransson, Sven Jakobsson, Patrik Johansson, Cecilia Kullbergová, Johan Lind a Adrian Vallin zo Stockholm University a štokholmského Swedish Museum of Natural History nedávno na túto otázku odpovedali aspoň v prípade švédskych jedincov slávika tmavého (Luscinia luscinia). Z výsledkov krúžkovania vedeli, že tieto sláviky sa pred prekonaním Sahary sústreďujú v severnom Egypte, kde si dopĺňajú telesný tuk.
Keďže sa veľa diskutuje o orientácii vtákov podľa miestnych parametrov zemského magnetického poľa, rozhodli sa experimentálne preveriť, či sa sláviky pri dopĺňaní tuku neriadia práve ním. Náhodne vybrali mladé vtáky, ktoré ešte nemigrovali a boli odchytené v Tovetorp Zoological Research Station počas augusta 2000. Umiestnili ich do priestorov, v ktorých postupne menili parametre magnetického poľa, až kým nesimulovali magnetické podmienky v severnom Egypte. Kontrolná skupina zostala v normálnom švédskom magnetickom poli. Vtáky v simulovanom egyptskom magnetickom poli pribrali viac, lebo keď sa pole po štvrtej zmene na siedmy deň experimentu stalo rovnaké ako v severnom Egypte, náhle predĺžili obdobie dopĺňania svojho telesného tuku - ich hmotnosť sa následne zvýšila o 3,5 g, kým v kontrolnej skupine to bolo iba o 1,1 g.
Výsledky potvrdzujú, že vtáky získavajú kľúčovo dôležitú geografickú infomáciu na základe vnímania okolitého magnetického poľa. Pokusné vtáky nakoniec pustili na slobodu. Zatiaľ nemožno povedať, či sa slávikom vyvinula dedičná reakcia na magnetické pole špecifickej oblasti, alebo reagujú na zmenu magnetického poľa so zemepisnou šírkou. (5D)
