Počas vlhkých období bolo možné siať raž a počet obyvateľov sa rozrastal, píšu Victor Polyak a Yemane Asmerom z University of New Mexico v Albuquerque v časopise Science. Obaja vedci skúmali stalagmitové letokruhy z predchádzajúcich 4000 rokov v dvoch jaskyniach v pohorí Guadelupe, štát Nové Mexiko. Pretože stalagmity v daždivých rokoch rýchlejšie rastú, mohli Polyak a Asmerom vyvodiť závery o vývoji podnebia.
Od konca doby ľadovej pred 10.000 rokmi po obdobie pred 4000 rokmi muselo byť na území dnešných štátov Nové Mexiko, Arizona, Texas a Colorado veľmi sucho. V tomto čase sa v jaskyniach nevytvorili žiadne pozoruhodné vápencové stalagmity. Medzi rokmi 2000-1000 pred n. l. bolo podnebie podobné tomu súčasnému, teda relatívne suché.
Približne v roku 1000 pred n. l. sa však začala vlhká perióda, ktorá trvala až do roku 300 nášho letopočtu. Puebloví Indiáni v týchto rokoch pestovali raž. V nasledujúcich storočiach došlo k migrácii obyvateľstva, ktorá sa zhoduje s miernymi zmenami podnebia.
Sucho sa vrátilo až v roku 1330. Indiáni opustili svoje vyššie položené pueblá a presťahovali sa do sídiel pri riekach. Približne v roku 1540, paralelne s "malou dobou ľadovou" v Európe, sa zrážky opäť na krátko zintenzívnili. V roku 1710 letokruhy stalagmitov náhle zhustli a najneskôr v roku 1830 prestali pribúdať. Juhozápad USA je teraz suchá krajina s púštnym charakterom.
