Nekopírovať hudbu a softvér je nemorálne

Zakladateľ hnutia slobodného softvéru RICHARD STALLMAN nie je práve človek, s ktorým si môžete pokojne akademicky podebatovať pri čaji. O svojej pravde je totiž taký presvedčený, že jej spochybnenie často považuje za zámernú provokáciu - v priebehu ...


Richard Stallman (51) je programátor a občiansky aktivista. Založil Hnutie za otvorený softvér (FSF) a projekt GNU (www.gnu.org), v rámci ktorého vznikajú bezplatné počítačové programy, ktoré môže ktokoľvek používať i meniť.



FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ



Zakladateľ hnutia slobodného softvéru RICHARD STALLMAN nie je práve človek, s ktorým si môžete pokojne akademicky podebatovať pri čaji. O svojej pravde je totiž taký presvedčený, že jej spochybnenie často považuje za zámernú provokáciu - v priebehu rozhovoru sme sa párkrát pohádali, pretože mu otázky pripadali príliš útočné. Odpovede na "správne" otázky sa zas väčšinou končili úvahami o zákerných vládach a zlých nadnárodných korporáciách, ktoré by ste čakali skôr od peruánskeho komunistu ležérne sa opierajúceho o samopal, ako amerického svetobežníka prednášajúceho v bratislavskom Univerzitnom pastoračnom centre.


Jeho názory by sa ľahko dali označiť za utopické, keby podľa nich sám už desaťročia nežil. Začiatkom 80. rokov odišiel z prestížnych laboratórií umelej inteligencie na MIT, pretože sa začali vzďaľovať pôvodnej hackerskej kultúre a ochraňovať svoje programy autorskými právami. Pod hlavičkou jeho iniciatívy GNU potom vznikla veľká časť systému dnes známeho ako Linux (podľa Stallmana by sa mu malo hovoriť GNU/Linux) a on sám je autorom viacerých legendárnych programov, ktoré používajú milióny ľudí - všetky pritom možno šíriť bezplatne.


Vediete množstvo rôznych kampaní - od protestov proti povinným občianskym preukazom až po snahu o záchranu Hubblovho teleskopu. Čo z oblasti technológií vo vás vyvoláva najväčšie obavy?

Najväčšou hrozbou pre slobodu je obrovské nebezpečenstvo nášho sledovania. Vďaka počítačom dnes už vlády môžu sledovať každého a neustále, čo predtým nebolo možné. A vlády sa o to naozaj pokúšajú. Máte teraz pri sebe prenosné sledovacie zariadenie?


Čo?

Nosí ho veľa ľudí, pretože sa dá použiť aj na to, aby ste telefonovali - volajú ho mobilný telefón. Ale jeho ďalšou funkciou je hlásiť, kde sa nachádzate. Niektoré mobilné telefóny v Európe môžu byť navyše na diaľku zapnuté a využité ako mikrofón-ploštica. A dokážu to nielen mobilní operátori, ale existujú aj ďalší ľudia, ktorí sa jednoducho vedia pohrať s mobilnou sieťou a odpočúvať vás. Ak chcete byť v bezpečí, musíte vybrať batérie.


Čo teda odporúčate majiteľom mobilných telefónov?

Nemať mobilný telefón - ani ja ho nemám. Len ak sloboda nie je v našom rebríčku hodnôt dostatočne vysoko, sme ochotní vymeniť ju napríklad za pohodlie alebo konkurenčnú výhodu, ktorú nám dáva mobilný telefón.


Každý má však vlastnú definíciu slobody.

To nie je pravda. Sú všeobecne uznávané definície slobody v rôznych sférach života. Problémom je, že oblasti, o ktorých hovoríme, sú príliš nové a v spoločnosti ešte o nich neprebehla debata. Nehovorili sme ešte o tom, aké slobody by mali mať napríklad ľudia používajúci počítače alebo aké ľudské práva by sa mali vzťahovať na softvér.


Aké sú ľudské práva vzťahujúce sa na softvér?

Máme právo spúšťať programy, akým spôsobom chceme. Máme slobodu študovať ich zdrojový kód a meniť ich, ak chceme. Zároveň máme byť dobrými občanmi a softvér šíriť ďalej. Znamená to, že ak nás navštívi sused a zapáči sa mu program, ktorý máme v počítači, máme právo legálne mu ho skopírovať. Všetky tieto slobody nám proprietárny (komerčný) softvér odopiera. Preto sme pred rokmi založili hnutie za slobodný softvér a začali sme vytvárať programy nahradzujúce tie neetické, proprietárne. Aby sme už viac nemuseli voliť medzi správnym a legálnym.


Bežný majiteľ počítača však vôbec nepotrebuje programy meniť, ani to nevie.

Tieto slobody nemusíte sami využiť, ale je to otázka solidarity s tými, ktorí ich využijú. Aj keď neviete programovať, slobodný softvér vám umožní mať kontrolu nad svojím počítačom. Iní ľudia totiž budú programy študovať a ak v nich bude niečo nekalé, povedia vám to. Tvorcovia slobodného softvéru tak vedia, že pridanie škodlivých častí by im neprešlo, preto sa o to nikto ani nepokúsi. Autori proprietárneho softvéru to, naopak, robia často, pretože si myslia, že nikto nespozoruje, ak vás budú klamať, obmedzovať, spôsobovať vám problémy. Pri slobodnom softvéri si navyše každý, aj laik, môže vybrať medzi jeho rôznymi verziami. Výsledkom je demokratická kontrola nad tým, ako sa softvér vyvíja, namiesto toho, aby mala kontrolu jediná firma.


Najznámejším slobodným softvérom je GNU/Linux, predpovede, že vo veľkom dobyje svet, sa však stále nesplnili - myslíte, že sa nakoniec skutočne vo veľkom presadí na úkor systémov ako Windows?

Otázka, aká bude budúcnosť, je, ako pri každom boji za slobodu, hlúpa. Nevieme, čo bude, možno svoj boj prehráme. Dôležitá otázka však je, čo všetko je v hre, ak prehráme.


Čo by mali robiť ľudia v tomto "boji za slobodu"? Zbaviť sa Windows?

Problémom je neslobodný softvér a Windows sú len jedným z mnohých príkladov. Ak viete programovať, pripojte sa a vyvíjajte slobodný softvér. Ak to neviete, učte iných, ako s ním pracovať. Alebo presvedčte školy vo vašom okolí, aby ho začali používať. Školy by mali odmietnuť vystavovať deti neslobodnému softvéru rovnako, ako odmietajú rozdávať im cigarety - neslobodný softvér je rovnako nezdravým a drahým zlozvykom. Školy by predsa mali vychovávať dobrých, morálnych občanov, vravieť deťom, že ak iní potrebujú pomoc, mali by im pomôcť. Mali by im preto vravieť aj to, že ak si donesú do školy softvér, musia dovoliť ostatným, aby si ho tiež skopírovali. Čo znamená, že ak softvér nie je slobodný, do školy nepatrí.


Argument morálky však používa aj druhá strana, výrobcovia proprietárnych programov - ak kopírujete softvér, kradnete im...

...zisky.


A beriete prácu ich zamestnancom.

Len túžba po zisku a po tom zamestnávať ľudí neospravedlňuje zákaz kopírovania, ktorý na nás uvalili. To, čo robia, je také nechutné, že by mali skutočne skrachovať. Ľudia majú jednoducho právo zdieľať softvér či hudbu a nikto im v tom nemôže brániť. Ľudia, ktorí zdieľajú hudbu cez internet, teda v skutočnosti robia pre podporu hudobníkov rovnako veľa, ako tí, čo si hudbu kupujú. Zaisťujú im totiž publicitu. A reklama je jediné, čo väčšina hudobníkov od nahrávacích firiem dostáva. Ak im ju dá internet, výsledok je rovnaký, ale hudobné prostredie je zdravšie, pretože publicitu zaistili hudobní fanúšikovia a nie peniaze.


Ako by mal podľa vás vyzerať dobrý systém predaja hudby?

Pri prehrávaní skladby v počítači by sa malo objaviť tlačidlo 'Kliknite sem, ak chcete tomuto hudobníkovi poslať jedno euro'. Ak sa vám hudba naozaj páči, občas to urobíte - a ak to urobíte len párkrát za rok, pošlete hudobníkom viac peňazí, ako im dávate teraz. Namiesto útočných kampaní ako 'kopírovanie zabíja hudbu' by sme potom mohli mať príjemné kampane typu ‚Už ste tento mesiac poslali jedno euro vašej obľúbenej kapele?'.


Jednou z technológií, proti ktorej bojujete, sú elektronické voľby - prečo?

Bez ohľadu na to, kto bude program na spočítavanie hlasov kontrolovať, nikdy si nemôžete byť istí, že ho niekto nezmení na diaľku hodinu pred voľbami. Kľúčovým problémom však je, že sfalšovanie hlasov nemožno spätne žiadnym spôsobom zistiť, na rozdiel od dnešného systému. Zatiaľ poznáme jediné riešenie tohto problému - hlasovacie zariadenie okamžite vytlačí kúsok papiera, kde bude napísané, ako ste hlasovali. Ak sa to zhoduje s vaším želaním, lístok vhodíte do urny a v prípade problémov môžu byť papierové lístky prepočítané.


Takže žiadne hlasovanie z domu cez internet?

To by zrejme bolo pohodlné, ale ťažko by sme takému systému mohli veriť. Voľby sa dajú bez problémov zorganizovať aj s použitím papierových lístkov. Elektronické prinesú jedinú zmenu - výsledky sa budú jednoduchšie falšovať. Žiadna 'potreba' elektronického hlasovania však neexistuje.


Uvažuje sa o ňom najmä preto, že voliť chodí čoraz menej ľudí a cez internet by sa ich možno zapojilo viac.

To je neuveriteľne hlúpe vysvetlenie. Ľudia neprestávajú chodiť voliť kvôli tomu, že lístky sú z papiera. Prestávajú voliť, pretože tu nie sú strany, ktorým by na nich skutočne záležalo. Keď sa objaví strana, ktorá začne diktovať pravidlá veľkým firmám a nie občanom, potom občania začnú chodiť na voľby.


Čo je to

* Slobodný softvér (free software) - počítačové programy, ktoré môže ktokoľvek študovať, meniť a ďalej šíriť aj bez vedomia pôvodného autora. V praxi je zväčša totožný so softvérom s otvoreným zdrojovým kódom (open source). Slobodným softvérom pre Windows sú napríklad internetový prehliadač Mozilla či kancelársky balík OpenOffice.

* Proprietárny softvér - program vyvíjaný konkrétnou firmou, ktorá stanovuje pravidlá, ako s ním možno nakladať - či musia používatelia platiť licenčné poplatky a či ho môžu ďalej šíriť (zväčša nemôžu). Proprietárna je väčšina bežne používaného softvéru, napríklad programy od Microsoftu.


Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  5. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  7. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  8. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  9. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  10. Stavebná fakulta STU pozýva na Deň otvorených dverí!
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 16 420
  2. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 6 782
  3. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 148
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 330
  5. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 594
  6. Kam do tepla v januári? 2 411
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 346
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 113
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 251
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa 1 101

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Boli sme na Babišovom Čapím hnízde. Nikde nikto, len hotel takmer plný

Žiadny podvod, opakuje český premiér. Podvod naznačujú európski vyšetrovatelia.

ŠPORT

Svitko na Dakare skončil, doplatil na ťažký pád

Slovák bol priebežne na ôsmom mieste.

DOMOV

Exekučná amnestia sa blíži, štát by odpúšťal dlhy

V poisťovni Dôvera chce dlhy odpustiť štyritisíc ľudí.

KOMENTÁRE

Búrka po tichu na Balkáne

Neznámi páchatelia zastrelili umierneného politika v Kosove, Srbi sú až podozrivo rozčúlení.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Najmenšia mačka na svete je zároveň aj najlepší zabijak

Dospelé mačky vyzerajú ako mačiatka.

Za šírenie Čiernej smrti môže človek, hovorí provokatívna štúdia

Morová pandémia zabila v polovici 14. storočia viac než tretinu obyvateľov Európy.

Snažil sa zastaviť svoje kýchnutie, roztrhol si hrdlo

Vzácny prípad ukazuje, prečo by ste nemali zadržiavať kýchanie.

Ryba si vie vďaka génom zahojiť chrbticu. Aj ľudia ich majú

Ľudia a ryby z radu mihuľotvarých mali pred miliónmi rokov spoločného predka.

Čierna diera si dvakrát grgla. Potvrdili, že čierne diery oddychujú

Vzdialená galaxia pomaly požiera svojho vesmírneho suseda.