ikloní k štvrtému dielu Colina, ale inak pôjde o staršie tituly.
Táto tichá závisť konzolovým hráčom je dnes už potvrdená, veď väčšina zaujímavých závodných hier sa najprv objaví na konzoly a až potom sa niektoré tituly dočkajú spracovania aj pre naše stroje. So slzami v očiach prechádzam regál s Gran Turismom, nešťastne spomínam na Porsche Challange a kopec iných hier. Prečo sa k nám dovlečú len úbohé výplody typu Ford Racing 2?
Nikoho určite nezaujíma môj príchod domov s cédé a moje nadržané ohkanie pri inštalácii, takže preskočíme trápne pasáže, lebo už dávno nie som v puberte (klamať sa nemá – pozn. svedomie) a ku každej recenzii treba pristupovať s chladnou hlavou a profesionálne, bez zbytočných kecov, ktoré aj tak nikto nepochopí. Ford Racing 2 je nudná a monotónna hra. Vôbec mi nevadí, že sa jazdí len s vozidlami značky Ford, to sa dá v pohode prežiť, ale samotná simulácia jazdy je nezáživná vďaka protivníkom a poňatiu hry.
Sklamala ma neprítomnosť série závodov, kde by sa získavali body alebo inak vytvorená kampaň. Tu nájdete len klasické odomykanie automobilov a tratí (Ford Challenge), v ktorom vám samotná gameska určí akým automobilom budete plniť danú úlohu. V hernom móde Ford Collection je výber na vás a Quick Race. Multiplayer nájdete rozpitvaný v danej hodnotiacej časti. Motivácie v plnení jednotlivých úlohách je zo začiatku vysoká, nemáte totiž odomknuté žiadne vozidlo do iného módu, ale postupne v hre sa koeficient zábavnosti pomaly presúva do záporných hodnôt. Môže za to samotný fyzikálny model vozidiel, ktorý je arkádový (to by ani tak moc nevadilo), ale neuveriteľne nudný a v spojení s demenciou virtuálnych vodičov to nie je žiadna sláva.
Pri jazde som mal blbý pocit, akoby som šoféroval výborne vyladené vozidlo, ktoré nemá jedinú chybičku, žiadny šmyk, stresy nastávajú len pri neubrzdení do zákruty, ale to sa vyrieši napálením do bariéry a následného získavania vysokej rýchlosti. Po náraze sa vozidlu nič nestane, ani spätné zrkadielko neodpadne, lak sa stále blyští ako na začiatku závodu, proste hnus. Okrem straty rýchlosti ma netrápilo nič a zopár nárazov ma vôbec nerozhodilo. Fordy navyše po vozovke plávali a maximálne rýchlosti ma dohnali k slzám hlavne pri terénnych vozidiel. Skutočne si nemyslím, že off-road od firmy Ford dokáže vydať zo seba v pohodičke rýchlosť 200 km/h a ak to je pravda, potom napíšem Ježiškovi (pôvodne som chcel utrúsiť trápnu poznámku chrupiškovi ako odkaz na záverečné hodnotenie recenzie Kreed, ale povedal som si, že trápnosti dnes vynechám), aby mi pod vianočný stromček doniesol tú super mašinu od Fordu.
Teraz si predstavíme vozový park, ktorý nájdete v dnes recenzovanej hre. Automobily sa dajú rozdeliť do tried na klasické (staršie, medzi ktoré patria napríklad najznámejšie Mustangy), moderné (napr. Focus), off-roady a super žihadlá. Zoznam vozidiel sa vyšplhal až na číslo 35, ale je to na dve veci, keď sa všetky automobily správajú skoro rovnako – až na rôznu maximálnu rýchlosť (nie je to pravidlo) a rôznu akceleráciu (to tiež nie je pravidlom). Navrhoval by som autorom, aby sa radšej zamerali na užšie spektrum vozidiel a zapracovali na ich samostatnom fyzikálnom modeli.
Osud sa so mnou zahrával aj pri počte tratí. Číslo 8 je síce možno pekne guľaté, ale je to číslo malé. Som skromný človek, ale tento počet bol pre mňa zjavne nedostačujúci aj vďaka krátkosti jednotlivých úsekov (ovál za trať považovať nemôžem). Je pravdou, že na dizajne si dal niekto záležať, ale kvantita by hre pomohla, lebo takto sa závodí stále dokola na takmer tých istých tratiach a aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, pôsobí to demotivujúco.
Na záver opisnej časti som si nechal prezentáciu jednotlivých úloh. Konzolové odomykanie mi vôbec nevadilo, je to hnací motor, ktorý ženie hráča dopredu, ale všetko má svoje ale. Standart Race netreba žiadnemu závodne pozitívnemu hráčovi predstavovať, cieľom je zvíťaziť na danom okruhu. Knockout sa zaraďuje medzi stálicu a musím sa priznať, že tu sa ukáže aj nervová stabilita hráčov (u mňa to bola niekedy paradoxne nestabilita :). Po každom kole odpadne dvojica závodníkov (jazdí 6 vozidiel na tri kolá), takže netreba útočiť na čelné pozície hneď na začiatku, ale vytrvalou jazdou sa predierať na čelo. Svoje jazdecké umenie predvediete v Driving Skills (jazda medzi tyčami), Driving Line (jazda po čiare), Seconds Out (zbierate presýpacie hodiny) a Drafting. V poslednom menovanom musíte určitý časový okamih jazdiť tesne za súperovým autom, pričom táto úloha sa mi zdala ako najzábavnejšia z celej hry, lebo mi pripomínala sledovanie podozrivej osoby z detektívok :). V každej z úloh vám plynie čas a prejdením medzi tyčami/zobratím hodín vám pribudne jedna sekunda.
Ďalej tu máme Duel, v ktorom je hlavnou úlohou predbehnúť v každom kole jedného protivníka. To je všetko, ale pozastavil by som sa pri Driving Line. Zvyčajne veľké nervy pri hraní nemám a všetko prejdem nespokojným zahundraním, prípadne zúfalým odhodením myšky, ale pri plnení tejto úlohy som mal doslova „pěnu u zobáčku“ a občasné vulgarizmy som používal s trošku väčšou frekvenciou než je u mňa obvyklé. Držať sa čiary bola pre mňa až moc náročná úloha a aby som vinu nehádzal na seba, je to vďaka divnému ovládaniu vozidla. Opitý štýl jazdy (od krajnice ku krajnici za cieľom ísť po tej úzkej čiare) mi moc nesedí, ruky sa mi triasli čoraz viac a viac, ale možno to bolo mojou triezvosťou.
GRAFIKA
Technické spracovanie je to najlepšie zo samotnej hry. Grafika nepatrí medzi najväčšie lahôdky pre naše oči, ale hrôza to nie je. Okolie si budete občas všímať, raz za čas sa niečo pohne na obrazovke (lietadlo, žeriav atď.) a prostredie je celkom fešné, architektúra tratí má niečo do seba, vozidlá vyzerajú schopne, ale...
...ale po čase zistíte, že niektoré objekty sa opakujú, niektoré časti trate sú zbytočne prázdne, autá sa neničia, plávajú po vozovke a budete brať ako suchý fakt, že sa na to pozerať dá, ale chýba tomu väčšia živosť a atmosféra. Neviem prečo do hry nebola vložená aj klasická premávka, keď sa niektoré okruhy odohrávajú v meste. Hra by tým mohla len viac získať.
INTERFACE
Na ovládanie vozu nepotrebujete dve ruky, stačia 4 zosynchronizované prsty (prípadne k manuálnej prevodovke ďalšie dva). Problémom je však samotné správanie sa vozidla a jeho lenivosť. Zvyknúť si na nereálny fyzikálny model chce čas, ale horšie je, že občas ovládanie bolo trošku od ruky a pri brzdení v zákrute by mal nasledovať šmyk. Vozidlo sa správalo tvrdohlavo a najlepším riešením je postupne regulované vyberanie zákrut.
HRATEĽNOSŤ
Vrcholom zábavy bolo hranie v móde split-screen, keď som sa so spoluhráčom pokúšali predbiehať na ovále a blokovať sa. Lenže TOTO nemôže byť vrcholom hrateľnosti. Vrcholom bolo, že po odjazdení xxx kôl sa nám počet kôl odjazdených v protismere odčítaval, takže sme po pol hodinke akej-takej zábavy mali asi –20 laps. Sranda za všetky drobné.
Čím viac som sa pokúšal hrať, tým viac ma to nebavilo, lebo to bolo stále to isté dokola, nečakalo na mňa žiadne prekvapenie, dokonca som nemal nutkanie vyhrávať, lebo nudnosť a postupné znechutenie sa zastaviť nedá. Keby sa aspoň tie autá správali rozdielne, ale nič. Priemerná zábava na hodinku dve, ktoré som mohol radšej využiť lepšie, ale niekto sa obetovať musel. Takže v skratke: slabý fyzikálny model, protivníci a sterilita zábavnú hru z Ford Racing 2 nespravia.
MULTIPLAYER
Ak sa trápia dvaja, je to hneď väčšia sranda, ale v tomto prípade to je tiež len chvíľková slabosť. Nevidím dôvod prečo vysedávať pri podpriemernom titule, ak máme k dispozície lepšie alternatívy. Navyše si môžete zahrať len klasicky konzolovým systémom split-screen.
ZVUKOVÉ EFEKTY
Neviem ako skutočne vrčia motory Fordu (snažím sa pamätať si dôležitejšie veci), ale diferenciácia sa v tejto oblasti celkom podarila, aj keď sa mi občas zdalo, že niektoré zvuky asi nahrali tvorcovia hry použitím vysávača. Kvantita však mohla byť vyššia, ale s tým už nikto nič nespraví.
HUDBA
Počas jazdy si môžete navoliť tri hudobné štýly (funky, niečo ako techno a rock), pričom moja hrdosť mi nedovolila spustiť nič iné ako rockové skladby, ale po vypočutí všetkých 3 skladieb (sú kvalitné) som začal mať pocit opakovanie. Dokopy je v hre 20 skladieb (niektoré trvajú dokonca až minútu), ale k hre sa podľa mňa hodia len rýchle a agresívne songy, čo spĺňajú len rockové vecičky z repertoára Ford Racing 2. Vlastné pesničky sa do hry vložiť nedajú, chvalabohu, že existuje Winamp.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA
Hrá z pohľadu dotierajúcich protivníkov náročná nie je vôbec a veľké problémy vám robiť nebudú. Poslušne sa zaradia do optimálnej stopy a len v niektorých prípadoch z nej vybehnú. Aspoň som mohol zo seba sekať virtuálneho frajera, keď som predbiehal iné automobily myšičkami. Neuškodila by im ani väčšia agresívnosť pri súbojoch jeden na jedného, ale na mňa pôsobila moc umelo.
Náročné bude maximálne plnenie niektorých úloh, pri ktorom potrebujete predstaviť svoju zručnosť, ale neohrabanosť vozidiel vám to moc nedovolí. Aj také malé žihadlo, akým Ford Focus WRC skutočne je, nedokázalo na mňa zapôsobiť svojou ľahkosťou a obratnosťou.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT
Tešil som sa, že si dobre zajazdím, ale nič z toho. Táto hra mi to nedovolila a znechutene som sa od nej odvrátil. Bola to potupná nuda a myslím si, že sa oplatí investovať svoje peniaze radšej do starších vecičiek ako do nepodarenej prezentácie firmy Ford.