* Tímy Morgana Mitchella z University of Toronto (Kanada) a Philipa Walthera z Universität Wien (Rakúsko) kvantovo prepojili tri, respektíve štyri fotóny tak, že to perspektívne umožní laserové snímanie hustejšie zapísaných informácií, prekonávajúc tzv. difrakčný limit.
* Tím Fabia Favata z ESTEC (Holandsko) objavil röntgenovú premenlivosť hviezdy slnečného typu HD 81809 v súhvezdí Hydry, asi 90 svetelných rokov od Zeme. Je to prvý prípad, keď sa zistilo správanie analogické nášmu Slnku počas 11-ročného cyklu jeho aktivity pri inej hviezde.
* Mladá hviezda v strede hmloviny Omega (na snímke) má už dvadsať hmotností Slnka a podľa pozorovaní Rolfa Chinia z Ruhr-Universität Bochum (Nemecko) s kolegami ďalej "priberá" z okolitého plynu. Vyvracia to názor, že také hmotné hviezdy vzniknú iba splynutím menších.
* Európski vedci na čele s Francoisom Bouchyom z Laboratoire d'Astrophysique de Marseille (Francúzsko) objavili dve planéty typu Jupitera, obiehajúce okolo hviezd OGLE-TR-113 a OGLE-TR-132 za 1,43, resp. 1,69 dňa vo vzdialenostiach iba 3,4, resp. 4,6 milióna km.
* Na generáciu magnetického poľa Zeme podľa Ulricha Christensena a Andreasa Tilgnera z Max-Planck Institut für Aeronomie (Nemecko) stačí energia iba 0,2 až 0,5 milióna wattov.
* Peter Davies z Queeen's University (Kanada) s kolegami objavil novú krvnú bielkovinu, ktorá sa viaže ku kryštálikom ľadu a umožňuje polárnym platesovitým rybám druhu Pleuronectes americanus prežiť aj pri teplote mínus 1,9 stupňa Celzia, čo je bod mrznutia morskej vody.
* Šujči Yanagisawa z Okayama University (Japonsko) s kolegami zvýšil schopnosť rastlín arábok a zemiakov pohlcovať dusík tým, že do nich preniesol gén z kukurice. Podobné úpravy by mohli výrazne znížiť závislosť od ekologicky škodlivých dusíkatých hnojív.
* Gill Bejeranová z University of California (USA) s kolegami objavila 481 dlhých segmentov genetického kódu, presne rovnakých u ľudí, myší i potkanov. Dokonale sa zachovali 300-400 miliónov rokov, mnohé z nich aj u sliepok, psov a rýb.
* Anthony Ives a Bradley Cardinale z University of Wisconsin (USA) tvrdia, že predpovedať, koľko druhov a aké vyhynú v dôsledku narušovania ekosystémov ľuďmi, je oveľa ťažšie, ako si myslíme. Treba chrániť skôr celé ekosystémy a nesústreďovať sa iba na jednotlivé druhy.
