ie toho, ako človek starne, ako aj pri snahe nájsť liečbu chorôb spojených so starobou; ide najmä o infarkt alebo mozgovú porážku. O ich objave informoval odborný časopis Experimental Gerontology.
Progéria postihuje približne jedného človeka zo štyroch miliónov. V súčasnosti je známych 40 prípadov tejto zákernej choroby. Ľudia, ktorí ju majú, sa dožívajú trinástich až štrnástich rokov. Príznakmi choroby sú trpasličí vzrast, nepomer veľkosti čeľustí k veľkosti tela, vypadávanie vlasov alebo zostarnutá pokožka; svojich nositeľov zabíja najmä srdcovými záchvatmi či mŕtvicou.
Vlani francúzski a americkí vedci zistili, že progériu má na svedomí jediná mutácia na géne Lamin A, nezistili však mechanizmus jeho pôsobenia. To sa podarilo až Killovi a Bridgeovej, ktorí študovali progériu preto, aby pochopili podstatu biologického starnutia.
Normálna bunka sa delí v určitom časovom úseku, preto opotrebovanú alebo poškodenú bunku môže nahradiť nová. S narastajúcim vekom človeka bunky strácajú schopnosť množiť sa. Zmutovaná forma génu Lamin A spôsobuje, že bunky sa delia rýchlejšie, čo vedie k ich predčasnej smrti. Tento proces britskí vedci považujú za príčinu predčasného starnutia.
"Kľúč je v bunkách," vysvetlil Ian Kill pre internetové BBC News. "Starnutie má dve súčasti; prvú tvorí vplyv prostredia a životný štýl, kam patrí napríklad fajčenie, strava alebo slnenie, druhou súčasťou je bunkové starnutie. Každé pochopenie mechanizmu predčasného starnutia nás približuje k pochopeniu normálneho starnutia a toho, ako zlepšovať zdravie starých ľudí."
Podľa Killa je však ešte predčasné hovoriť o konkrétnych možnostiach liečby, ktoré by vyplývali z ich objavu. (ač)
