Odber pupočníkovej krvi je bezpečný a bezbolestný. Tomuto dieťaťu raz môže zachrániť život jeho vlastná krv. FOTO - EUROCORD-SLOVAKIA
Dobrý rodič dokáže pre svoje dieťa zniesť aj modré z neba. Proti nástrahám prírody je však často bezmocný. Detské ochorenia so smrteľným koncom sú strašiakom spokojného rodinného života. Každý, kto prináša nádej, je vítaný.
Po celé dlhé tisícročia bol pupočník spolu s placentou považovaný za dôležitý, ale predsa len vedľajší produkt pri vývoji dieťaťa, ktorý po pôrode definitívne strácal význam. Až v 80. rokoch minulého storočia si vedci všimli, že pupočníková krv obsahuje veľké množstvo krvotvorných buniek, takých potrebných pre liečbu niektorých vážnych ochorení. V závislosti od podmienok, v ktorých sa ocitnú, sú schopné premieňať sa na neuróny, lymfocyty či bunky kože.
Výhody novej metódy
"Zdrojom krvotvorných buniek môže byť kostná dreň, bunky z periférnej krvi a v posledných rokoch aj pupočníková krv," vysvetľuje MUDr. Zohdy Hamid, predseda správnej rady Eurocord-Slovakia, ktorá na Slovensku zabezpečuje adresné aj neadresné odbery pupočníkovej krvi. "Z pragmatických dôvodov sa čoraz viac začína presadzovať posledná alternatíva. Najväčšou výhodou je jednoduchosť odberovej procedúry, ktorá je bezpečná a bezbolestná pre matku aj novorodenca."
Ako hovorí MUDr. Hamid, v porovnaní s inými metódami je časovo nenáročná. Pupočníková krv sa odoberá po narodení dieťaťa a prestrihnutí pupočnej šnúry. Odber teda nemá s dieťaťom nič spoločné, v tom čase je dieťa už v starostlivosti detského lekára alebo sestry.
Placenta a pupočník sú vlastne orgánmi dieťaťa a zabezpečujú počas tehotenstva spojenie s maternicou. Preto je odber pupočníkovej krvi bezbolestný aj pre matku.
Odber sa robí cez pupočník pred pôrodom placenty. Asi 97 percent pupočníkovej krvi je v placente a asi tri percentá v pupočníku. Po prestrihnutí pupočnej šnúry sa krv v placente rýchlo zráža, preto sa odber musí urobiť okamžite. Priemerné množstvo krvi odobratej z placenty je 90 mililitrov. Čím viac sa odoberie, tým väčší počet zárodočných buniek možno uchovať.
Pupočníková krv sa v najkratšom možnom čase doručí do laboratória na spracovanie, kde sa podrobí základnému mikrobiologickému vyšetreniu a zamrazí sa. Transplantát sa uskladní pri mínus 196 stupňoch Celzia.
Nenahraditeľný zdroj
Nenahraditeľnosť pupočníkovej krvi spočíva v tom, že obsahuje bunky, ktoré sa v organizme už nikdy počas života v takejto podobe nevyskytnú. Je poistkou pre prípadnú úspešnú liečbu mnohých ochorení krvotvorného a imunitného systému.
Transplantácia krvotvorných buniek sa používa pri liečbe asi päťdesiatich rôznych smrteľných ochorení, spektrum týchto chorôb sa stále rozširuje. Niektoré z nich sa vyskytujú len zriedka, iné naopak patria medzi najčastejšie príčiny úmrtia. Napríklad v období medzi tretím a desiatym rokom života sú leukémie najčastejšou príčinou smrti (popri úrazoch). Počas života človek dostane niektoré z týchto chorôb s pravdepodobnosťou väčšou ako 15 percent.
Tieto choroby možno rozdeliť na vrodené a získané. Treba zdôrazniť, že vrodené choroby nemožno liečiť vlastnou pupočníkovou krvou, pretože aj krvotvorné bunky v nej sú poškodené. V takom prípade sa musia použiť krvotvorné bunky z pupočníkovej krvi súrodenca, prípadne z iného zdroja.
Liečba transplantáciou krvotvorných buniek je limitovaná tým, že iba pre časť pacientov sa nájde ich vhodný zdroj. Aj u tých pacientov, pre ktorých sa nájde vhodný darca, je riziko úmrtia veľmi veľké v dôsledku nezlučiteľnosti. Autotransplantát z pupočníkovej krvi zabezpečuje istotu vhodného transplantátu. Keďže pupočníková krv je krv vlastná, je geneticky identická a nemôže sa vyvinúť potransplantačná imunitná reakcia štepu voči hostiteľovi. Navyše krvotvorné bunky v pupočníkovej krvi sú veľmi mladé a dôkladné uskladnenie im mladosť uchováva. Kým sú zmrazené, prakticky nestarnú. Ich vitalita je väčšia ako vitalita krvotvorných buniek dospelých darcov. Možno predpokladať, že u pacientov, ktorí budú mať autotransplantát z pupočníkovej krvi, sa lekári rozhodnú pre transplantáciu oveľa častejšie ako dnes.
Ročne sa vo svete uskutoční približne 40 000 transplantácií krvotvorných buniek, z toho 12 percent pripadá na nepríbuzných darcov a 25 percent na súrodencov.
Pomôže až v polovici prípadov
Vedecký výskum ukazuje, že zárodočné bunky z pupočníkovej krvi sú schopné deliť sa na rôzne typy buniek: kostné, väzivové, mozgové, svalové bunky srdca, bunky chrupavky, produkujúce inzulín atď.
"V klinickej praxi sa však v súčasnosti z pupočníkovej krvi používajú iba krvotvorné bunky, teda rovnaké zárodočné bunky, ktoré sú u detí a dospelých v kostnej dreni a po celý život sa množia a vytvárajú krvinky. Červené krvinky na prenos kyslíka, biele krvinky na ochranu proti mikroorganizmom a krvné doštičky na zrážanie krvi," upresňuje doc. MUDr. Mikuláš Hrubiško, CSc., pracovník Subkatedry hematológie a transfúziológie Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Pri liečbe nádorových ochorení a najmä hematologických zhubných procesov (leukémie, lymfómy) treba v mnohých prípadoch na zničenie chorých buniek podať chemoterapiu a/alebo rádioterapiu, avšak za cenu zničenia aj zdravej krvotvorby. Aby sa obnovila, robí sa transplantácia krvotvorných buniek. Tie sídlia v kostnej dreni, preto sa zvyčajne hovorí o transplantácii kostnej drene.
Pred objavením krvotvorných buniek v pupočníkovej krvi sa na transplantáciu používala iba kostná dreň dospelých darcov, neskôr i krvotvorné bunky odobraté špeciálnym prístrojom priamo z krvi darcu alebo pacienta.
"Transplantácia krvotvorných buniek kostnej drene vyžaduje maximálnu zhodu medzi darcom a príjemcom. Musí byť oveľa väčšia ako pri transplantácii obličiek, srdca, pľúc či pečene. Súrodenci sú vhodnými darcami kostnej drene len asi pre 25-30 percent pacientov. Rodičia alebo iní príbuzní už v menej ako v jednom z 5000 prípadov. Prax ukazuje, že pupočníkovú krv možno použiť na transplantáciu aj ďalších približne 20 percent pacientov, celkovo teda až skoro v 50 percentách prípadov," vysvetľuje docent Hrubiško.
Prvá úspešná transplantácia
V roku 1988 sa v Paríži uskutočnila prvá úspešná transplantácia pupočníkovej krvi. Od tej chvíle sa z biologického odpadu stal vzácny poklad. Dôsledkom narastajúceho záujmu o tento vedľajší produkt pôrodu bolo založenie prvého registra pupočníkovej krvi v New Yorku v roku 1993.
Na Slovensku vznikol v roku 1997 Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek (Eurocord-Slovakia) ako piaty register na svete. Pracovníkom Eurocordu sa podarilo splniť všetky medzinárodné kritériá, vďaka čomu túto neziskovú organizáciu prijali za člena výmennej siete Bone Marrow Donor Worldwide. Transplantáty pripravené v laboratóriách Eurocordu akceptujú všetky svetové transplantačné centrá. Na Slovensku už transplantovali pupočníkovú krv súrodenca štyrom detským pacientom. Odbery sa uskutočňujú v priemere v dvoch-troch nemocniciach v rámci každého kraja.
Poplatok za činnosti súvisiace s odberom, vyšetrením a zamrazením transplantátu je 24 840 korún. Rodička podpisuje zmluvu a na úvod, ešte pred pôrodom, zaplatí 8400 korún. Zvyšok treba doplatiť do dvoch týždňov po zaslaní výsledkov odberu. Pravidelný ročný poplatok za skladovanie pupočníkovej krvi v tekutom dusíku je asi 400 korún.
Autor: KATARÍNA GEBHARDTOVÁ
