Tento trh majú pod kontrolou traja operátori a stav sa ešte dlho nezmení. Uverejnením svojich finančných výsledkov v posledných týždňoch za rok 2003 sa všetci traja predbiehajú v rekordných obratoch, ale hlavne rastúcich nadštandardných ziskoch. Všetko by bolo v poriadku, keby monopolný operátor fixnej telefónie a "dvaja bezkonkurenční" mobilní operátori nemali v súčasnosti podiel na trhu minimálne 95 percent.
Možnosť vstupu nových subjektov je minimálna. Prečo je to tak? Najperspektívnejší biznis v telekomunikáciách, mobilnú komunikáciu, si aj napriek formálnej snahe štátu prideliť tretiu GSM licenciu na veľmi veľa rokov rozdelia súčasní dvaja operátori. Vzniklo tým prostredie duopolu, ktorý je iba o málo lepší ako monopol. Konkurencia dvoch operátorov je nepostačujúca - dôsledkom sú kampane za stovky miliónov, kde sa títo operátori predháňajú, či ponúknu v balíku služieb päť alebo desať esemesiek, alebo či odpustia zriaďovací poplatok za pár sto korún.
Kto za to môže a kto na to doplatil? Môže za to v prvom rade štát a konkrétni ľudia, ktorí o tom rozhodovali a určite nie len zo sympatie k oranžovej a modrej farbe. Vyberať je možné len medzi dvoma a možnosť takéhoto minimálneho výberu má samozrejme dosah nielen na cenu.
Ešte trápnejšie divadlo zo strany štátu môžeme už tri roky sledovať pri liberalizácii trhu pevnej hlasovej služby. Sme jedna z posledných krajín v Európe, kde tento trh nie je reálne liberalizovaný. Hanbu si robíme najmä tým, že formálne sa monopol odstránil zákonom už 1. januára 2003, ale prakticky sme sa k tomu nedostali dodnes a všetko nasvedčuje tomu, že to nebude pravdepodobne ani tento rok.
A kto za to môže? Je to opäť štát. Neschválením dvoch noviel starého telekomunikačného zákona v rokoch 2002 a 2003, odďaľovaním schválenia nového zákona o elektronických komunikáciách a neochotou Telekomunikačného úradu rázne zakročiť a nastoliť pravidlá hry pre konkurenčné prostredie sme tam, kde sme.
Telekomunikačný úrad ako regulátor trhu má od 1. januára 2004 omnoho väčšie kompetencie a má možnosť rázne zakročiť, napriek tomu to nerobí. Otázka je opäť, prečo? Reguluje trh, alebo háji záujmy niekoho iného? Predajná cena majoritného podielu monopolného operátora predsa nebola až taká dobrá, aby sme donekonečna odďaľovali uvoľnenie trhu. Slovensko už aj tak dávno premeškalo obdobie, kedy sa do tohto segmentu vo veľkom investovalo, ale koleduje si o to, že aj tých pár záujemcov, ktorí tu ešte sú a chcú investovať, to vzdá. Za posledné roky na Slovensko neprišiel absolútne žiadny nový operátor, ktorý by tu chcel pôsobiť a všetko nasvedčuje tomu, že už ani nepríde.
Argumenty monopolného operátora o tom, že čakajú niekoho, kto tu bude investovať miliardy do novej infraštruktúry, ktorá tu už predsa je, sú smiešne. Nikto to neurobí, lebo sa mu to nikdy nevráti. Keď Deutsche Telekom kupoval ST, dobre vedel, že bude musieť uvoľniť sieť aj ostatným operátorom (za čo mu samozrejme budú platiť a je to vo svete normálna vec) a cena, ktorú zaplatil za ST, by bola určite iná, keby si chcel túto sieť nechať len pre seba. Doplácame na to opäť všetci - od užívateľov bežnej telefónnej linky až po veľké spoločnosti. Argumenty ST, že to tak nie je, sú zavádzajúce. Ich cieľom je obhájiť si monopol, neštandardne vysoké zisky do poslednej chvíle, ako to len pôjde.
Užívatelia na Slovensku zatiaľ nepoznajú všetky možnosti a nevedia, že by si mohli vybrať operátora tak, ako si môžu vybrať banku, poisťovňu atď. Kto je za toto všetko zodpovedný a dokedy to budeme všetci trpieť?
STANISLAV MOLČAN
(Autor je marketingovým riaditeľom GTS Slovakia, s.r.o.)
