Montreal 10. mája (TASR) - Vedci z Grécka, Austrálie a Ruska vyrobili nový druh uhlíka, ktorý je veľmi ľahký, elektricky polovodivý a pri izbovej teplote krátky čas feromagnetický. Informovali o tom na konferencii Americkej spoločnosti fyzikov (APS) v Montreale.
Hustota špongiovitého materiálu je iba dva miligramy na centimeter kubický, čo je najmenej medzi pevnými telesami. Napríklad hustota grafitu sa pohybuje od 1,9 do 2,3 g/cm3 a diamantu od 3,1 do 3,5 g/cm3.
Andrei Rode a jeho kolegovia z univerzity v Canberre použili pri výrobe ľahkého uhlíka výkonný laser, ktorého lúč vypálili na cieľ z čistého uhlíka. V ochrannej argónovej atmosfére sa uhlík zahrial na 10.000 stupňov Celzia. Pod vplyvom vysokej teploty sa sformovala sieť náhodne spojených uhlíkových atómov s priemerom šesť až deväť nanometrov.
John Giapintzakis z University of Crete, ktorý sa na výskume tiež podieľal, označil nový materiál za piatu formu uhlíka popri grafite, diamante, fulerénoch a nanotrubiciach. Na rozdiel od iných modifikácií je táto forma krátko po svojom vzniku magnetická a uvedenú vlastnosť si zachová niekoľko hodín. O získaní magnetického uhlíka informovali síce dávnejšie iné vedecké tímy, ktoré ho však zámerne znečistili, ostreľovali protónmi alebo použili polymerizovanú verziu fulerénov.
Špongiovitý uhlík by sa mohol využiť okrem iného v boji proti rakovinovým nádorom. Pretože je to zlý vodič tepla, injikovaný do nádoru by absorboval infračervené žiarenie a tak by zničil choré tkanivo. Prioritou vedcov je však najprv predĺžiť magnetizmus uhlíkovej peny.
