Midnight Nowhere - nepodarená hororová adventúra

Žáner adventúr v tomto roku zažije zrejme svoj veľký comeback a Midnight Nowhere mal byť titul, ktorý sa pokúsi zosadiť Posla Smrti z trónu adventuriek s hororovou tematikou, no výsledok je nemastný-neslaný a moje sklamanie je o to väčšie, že som do tohto ruského titulu vkladal obrovské nádeje. Veď čítajte ďalej.

Viem, že nie je vhodné hneď na začiatku recenzie vykecať výsledné hodnotenie, ale sklamanie teraz zo mňa strieka na všetky strany a ja sa neviem ubrániť pocitu nezmyselnosti. Neviem o čo išlo pánom zo Saturn+, ale pochybujem, že mali aspoň mierne premyslený princíp hry. Klopkanie na čelo a ukazovanie prstom na moju skromnú osôbku nepomôže. Jasné, je to adventúra, v ktorej zbierate predmety, občas kecnete s niekým živým, hľadáte cestu ďalej, prostredie je tmavé a depresívne... jednoducho celkom v pohode. Ako päsť na oko však pôsobí absencia súvislého príbehu, vtipných hlášok, idiotského ovládania a prítomnosť občasných animovaných smiechotín.

Ale poďme od začiatku, nech mám tento článok už z krku. Na začiatku sa prebudíte v igelitovom vreci (čo by ešte nebolo až tak nezvyčajné, niektoré piatkové akcie dopadajú podobným spôsobom :), ale všetko to komplikuje farba vreca a miesto odpočinku. Čierna je síce fajn farba, ale väčšinou v podobne zafarbenom PVC spávajú už len nie moc živí ľudia a miesto prebudenia vôbec nepripomína place, kde by som si vedel predstaviť romantickú večeru s príjemným zakončením. Márnica. „No fasa“, povedal som si, znovu budeme pátrať po identite hlavnej postavy, znovu nájdeme v nemocnici kopec mŕtvol, znovu nám bude niekto brnkať na nervy tým, že možno za tým stojí práve hlavná postava. Po hodinke hrania som si nechutne odflusol a krvavé oči prezrádzali moje rozrušenie.

Tak za prvé, príbeh tu podľa mňa žiaden nie je, čo je pre žáner adventúr dosť „ošemetná situace“, veď story má byť to, čo nás pritiahne k hre a núti nás pri nej zostať. Midnight Nowhere to zrejme nepovažuje za významnú vec a preto na to zvysoka kaká, až to príjemné nie je. Teraz sa nám núka otázka, čím sa teda tvorcovia snažili zaujať? Vtipom... nepodareným vtipom.

Náš hero sa snaží každú situáciu, každý predmet vtipne okomentovať. Nie je na tom nič zlé, ale bol som čiastočne mimo, lebo k hororovej atmosfére sarkazmus patrí, ale kvantita značne prevyšovala kvalitu. Nevravím, že sa nepousmejete, to by som klamal a všetci dobre vieme, že klamať je zlá vec, no opakovanie vtipov postupne pôsobí trápne a časom dokonca znechucujúco.

Stotožniť sa s hlavným hrdinom mi pripadalo zložitejšie ako vydržať na prednáške s nemenovaným profesorom na nemenovanej škole. Nedokázal som sa do neho prevteliť vďaka prázdnej atmosfére a hlavne nude. Občas nájdete mŕtvolku, ale hlavným cieľom je hľadať kľúče a dostať sa preč. Najhoršie na tom je, že nevidíte dôvod prečo to robiť, príbeh sa nerozvíja ďalej a ja osobne nenávidím vykonávať nezmyselnú činnosť. V tomto prípade Midnight Nowhere viditeľne porušuje základy adventúr a hlavne je to viditeľne zlé.

GRAFIKA 7 / 10
Midnight Nowhere je hra plná kontrastov a nádherný príklad môžeme nájsť už pri grafickom spracovaní. Samotné screeny z hry vyzerajú nádherne, pozadia sú detailné a výborne navrhnuté. Samotný design je kvalitný. Už len miestnosti v nemocnici pôsobia dosť strašidelne a je to aj vďaka zaujímavým uhlom pohľadu kamery. S týmto si dal niekto určite veľkú námahu, ale potom nastúpil animátor a všetko sa zrútilo ako domček z karát. Neviem, aké zranenie prežila hlavní postava v detstve, ale zjavne to zanechalo výrazné stopy pri jeho pohybových schopnostiach. Ešte som sa dokázal preniesť cez to, že môj kamarát sa nedostaví na miesto kliknutia, ale pohybuje sa len po vopred animovaných dráhach, ale keď príde chvíľa opustenia lokácie, skoro som sa rozplakal. Dodnes nedokážem zistiť, či sa hrdina nepokúšal o nejakú vtipnú tanečnú vložku, či mi dával najavo, že to mám nechať, lebo dopadnem ako on, ale keď som klikol na miesto, kde som chcel prejsť do druhej časti miestnosti, postavička sa najprv raz otočila okolo svojej osi, spravila krok dozadu, otočila sa znovu, krok vpred, otočila sa o 270 stupňov, krok vpred, nasledovala otočka o 180 stupňov a všetko to vyvrcholilo úspešným odchodom.

Bol som trošku nerozhodný, nevedel som, či mám roniť slzy alebo natrhnúť si bránicu od smiechu. Potom som už ani nevnímal toporne sa pohybujúce postavy. Vrcholom vtipnosti sa snažia byť reklamné tabule rozvešané po chodbách, ktoré ukazujú veci škodiace zdraviu, či si uťahujú z produktov veľkého Billa a pod. Len škoda, že texty sú veľmi nevýrazné a občas sa nedajú prečítať.

INTERFACE 3 / 10
K ovládaniu vám stačí myška. Zatiaľ žiadne prekvapenie, ale postupne prejdeme k niečomu, čo dosť smrdí a zrejme to bude veľké fuj. Neexistenciu dvojkliku som ešte úspešne prežil, aj keď chôdza bola neuveriteľne plíživá, takže hľadanie zabudnutého predmetu je značne zdĺhavá a „pena u huby“ je častým javom pri tejto hre.

Termín pixel hunting mám rád rovnako ako niektoré sobotné rána a pre neznalých vysvetlím, že ide o hľadanie takmer neviditeľného predmetu. Takto je dôležité prejsť kurzorom celú obrazovku a hľadanie predmetov neuľahčuje ani kopec predmetov, ktoré sa nedajú vziať, ale stále sú aktívne. Tento problém bol dobre vyriešený vo vyššie spomínanom Poslovi Smrti, kde sa tieto „jednorázové“ predmety po kliknutí stali neaktívnymi a v hre už ďalej zbytočne neotravovali.

Vrcholom všetkého sú však 4 tlačidlá umiestnené v ľavom hornom rohu (neskôr v hre vám pribudne piate). Akcie, ktoré sa dajú buttonmi vykonať sú značne chaotické, kombinovanie predmetov je nočná mora sama o sebe. Najprv musíte vybrať predmet, potom kliknúť tlačidlo použitia, potom vyberiete ďalší predmet a nasleduje klik na tlačidlo akcie. Zaujímavé, že áno. A to ešte neviete, že niektoré predmety sa dajú vziať len týmito buttonmi, či vykonanie akcie záleží na stlačení čudlíkov. Dôvod aplikovanie tohto chaosu do ovládania mi je neznámy, ale možno táto originalita niekoho nadchne.

HRATEĽNOSŤ 4 / 10
Vráťme sa však k podstate strašidelnej atmosféry. Tmavé chodby, blikajúce neóny a podobné srandičky, pri ktorých tak radi močíme do nohavíc sú prítomné aj tu, ale nie je to ono. Prostredie mi pripadalo prázdne a nevýrazné. Ani som nepostrehol, že tie temné chodby majú vzbudzovať strach. Všetko to je možno vďaka do očí bijúcim trablom s ovládaním a žiadnou atmosférou.

O príbehu nemá cenu vravieť, nič vás neťahá k spusteniu hry, iba ak by išlo o sado-maso menšinu, ale pre tých máme lepšie kúsky (netreba vám spomínať Universal Combat, Knight Rider atď.). Znechutenie hľadaním neviditeľných predmetov mi dodávalo viac odvahy na potvrdenie položky Exit Game.

MULTIPLAYER
Hra neobsahuje hru pre viac hráčov.

ZVUKOVÉ EFEKTY 4 / 10
Občasné zvuky pri chôdzi alebo blikaní neónov považujem už za samozrejmosť, preto som bol zvedavý na intonáciu hlasu hlavnej postavy. Nič moc, hodil by sa aspoň trošku drsnejší hlas, takto to vyzerá akoby ho vôbec netankovalo, že sa zobudil v sakli na stole v márnici.

Neviem, či to bolo mojou konfiguráciou alebo chybou hry, ale mne sa niekedy zvuky zasekávali a počúval som nádherné ticho.

HUDBA 4 / 10
Samotná hudba sa vôbec nesnažila navodiť hororovú atmosféru, bola úplne mimo a až na zopár jednoduchých melódii som mal pocit, že by bolo vhodnejšie vypnúť reproduktory, ale ak som mal trpieť, tak poriadne.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 4 / 10
Už vyššie som spomenul problémy s hľadaním neviditeľných predmetov, teraz sa budem venovať puclom, ktoré si zakladajú na logike, aj keď to niekedy škrípe, je to v hraniciach. Najväčší problém však je nájsť predmety, ktoré máte použiť a neustále hľadanie ďalších kľúčov a magnetických kariet.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 4 / 10
Všetko podstatné už bolo povedané vyššie a nerád by som sa opakoval. Lenže to by tu ostal nevyužitý priestor a to ja nemám rád. Podpriemerná adventúra, ktoré do sveta dieru určite nespraví a to je všetko priatelia. Ale aby som zaplnil miesto do posledného miesta poviem vám vtip. Sranda musí byť. Povedal Japonec a strelil si vlastný gól na MS v hokeji :). Hahaha, aspoň sme sa pobavili, čo pri tejto gameske nie je moc pravdepodobné.