Unikátna fosília, zachytávajúca prvohorného článkonožca uprostred zvliekania vonkajšieho skeletu. Na (a) je samotná fosília, na (b) jej kresba na princípe svetlej komory, na (c) rekonštrukcia vzhľadu príslušného tvora.
FOTO - NATURE
Španielsko-kanadská dvojica bádateľov ako prvá uvidela striptíz, ktorý sa odohral pred viac ako pol miliardou rokov. Pomohla im pri tom dôkladná prehliadka fosílie z prvohorných bridlíc. Vedci zistili, že práve ona predstavuje najstaršiu známu ukážku zvliekania pokožky či vonkajšieho skeletu počas rastu organizmu. Túto premenu, odborne nazývanú ekdýzia, dodnes poznáme pri viacerých skupinách bezstavovcov (hmyz), v zriedkavých prípadoch aj stavovcov (hady).
Vedci si dlho mysleli, že zvliekanie sa zrodilo v samom začiatku prvohôr, v ére kambria. Tá sa začala pred 543 miliónmi rokov a skončila sa pred 490 miliónmi rokov. Viedli ich k tomu nálezy fosílií vtedajších článkonožcov, najmä trilobitov, ktoré vyzerali, akoby príslušné tvory práve prešli zvliekaním. Vedľa týchto fosílií sa navyše našli takisto fosílne, mineralizované zvyšky, ktoré sa dali vysvetliť ako odhodené vonkajšie skelety. No ani jedna fosília nepatrila tvorovi, ktorý zahynul počas zvliekania.
Corpus delicti
Corpus delicti, potvrdzujúci, že zvliekanie vzniklo už v kambriu, chýbal. Paleontológovia Diego García-Bellido z Universidad Complutense v Madride (Španielsko) a Desmond Collins z Royal Ontario Museum v Toronte (Kanada) teraz túto medzeru zaplnili. Ako oznámili v najnovšom čísle časopisu Nature, dôkladná prehliadka fosílie prvohorného článkonožca s mäkkým telom Marella splendens, ktorý prvý raz vedci opísali roku 1912, ukázala, že majú v rukách dlho hľadaný dôkaz.
Fosília sa našla v bridličných vrstvách známej formácie Burgess Shale v kanadských Skalnatých horách. Práve tu sa vynikajúco zachovali početné ukážky kambrických organizmov, ktoré ilustrujú prudkú explóziu života v tejto ére, počínajúc dobou pred asi 520 miliónmi rokov.
Nebezpečné vyzliekanie
Predmetná fosília pochádza z vrstvy starej 505 miliónov rokov. Tvor zahynul uprostred zvliekania. Jeho hlavový štít a stále ohnuté bočné vetvy nového vonkajšieho skeletu vystupujú z tzv. ekdyziálneho otvoru na prednej časti hlavového štítu starého vonkajšieho skeletu. Tykadlá sú už uvoľnené, no vzdialené konce bočných vetiev nového vonkajšieho skeletu a zvyšok tela sú ešte stále vo vnútri starého vonkajšieho skeletu.
Tento unikátny dôkaz najmenej kambrického pôvodu zvliekania vedci našli iba vďaka priaznivým geologickým podmienkam v Burgess Shale, podporujúcim zachovanie odtlačkov mäkkých tkanív.
Navyše to chcelo trochu šťastia; pravdaže pre bádateľov a pre nás, ako aktérov takejto pozoruhodnej "pípšou", nie pre postihnutého tvora. Musel totiž zahynúť, nech už to bolo z akejkoľvek príčiny, práve počas nanajvýš 20-minútového zvliekania.
Keďže tvory M. splendens sú v Burgess Shale najčastejšie sa vyskytujúcimi fosíliami organizmov (našlo sa tam už okolo 25 000 ich ukážok), neprekvapuje, že takýto zriedkavý dôkaz poskytli práve ony.
