Objavy biológov a vedcov z iných oblastí v posledných rokoch vzbudzujú údiv: genetici opísali genetickú mapu človeka, naklonovali ovcu, neplodné páry využívajú oplodnenie zo skúmavky (in vitro). Genetickými modifikáciami sa rastliny stávajú odolnými proti škodcom.
Nové objavy zároveň vzbudzujú obavy; nezachádzame už príliš ďaleko? Nehrozí, že rodičia si budú vyberať vopred pohlavie a výzor potomka? Nestanú sa geneticky modifikované organizmy skôr ekologickou katastrofou ako záchranou sveta pred hladom? Sú vôbec nové objavy ešte pokrokom?
Po fyzikoch biológovia
Po skúsenostiach so zneužitím fyzikálnych objavov v druhej svetovej vojne silnejú hlasy volajúce aj po väčšej demokratickej kontrole práce biológov. Kto však má byť tým, kto rozhodne, či sa v nich bude alebo nebude pokračovať?
"Kedysi sme sa pýtali Boha, čo je dobré, kde je pravda. Potom sme sa pýtali vedy. Koho sa máme pýtať dnes?" uvažuje taliansky sociológ Massimiano Bucchi.
Európska komisia koncom marca pozvala do Janova, tohtoročného hlavného mesta európskej kultúry, špičkových biológov, genetikov a fyzikov, aby spolu s filozofmi, teológmi, umelcami a politikmi debatovali, ako ďalej.
"Dnes sa už nedá hovoriť o výskume bez toho, aby sme nebrali do úvahy, čo veda dokáže, prípadne nedokáže dosiahnuť. Vedecké a medicínske objavy dramaticky zlepšili kvalitu nášho života, ale zároveň priniesli množstvo spoločenských a etických dilem," hovorí komisár Európskej únie pre vedu a výskum Philippe Busquin.
Začalo sa to debatami o DNA
Janovskú konferenciu zorganizovala Európska skupina biológov a molekulárnych biológov, ktorí od roku 2000 pôsobia ako poradný orgán komisára pre výskum v týchto kontroverzných otázkach.
"Je tu silná previazanosť spoločnosti a biológie, zaoberajúcej sa životom. Začalo sa to v sedemdesiatych rokoch debatami o DNA, potom prišla ovca Dolly, embryonálne kmeňové bunky, geneticky modifikované organizmy, rozlúštenie genómu a ďalšie. Snažíme sa organizovať stretnutia na tieto citlivé témy. Je to v záujme Európy. Európska únia je politickým reprezentantom európskej spoločnosti," povedal pre SME predseda Nemeckej výskumnej spoločnosti a prezident Európskej skupiny biológov Ernst-Ludwig Winnacker.
Moderná biológia sa stáva pre politikov problémom. Európska komisia čelí kritike, že zo svojich fondov podporuje výskumné projekty na kmeňových bunkách. V Nemecku parlament tri dni debatoval o tom, či sa v krajine majú kmeňové bunky používať. Ekologickou témou číslo jeden je v Británii "Frankenstein Food" - geneticky modifikované potraviny.
V debatách je niekoľko silných hráčov. "Napríklad katolícka cirkev je aktívna. Potom farmaceutické firmy a priemysel, ktorý má svoje záujmy. Politici, ktorí zastupujú voličov a majú právo rozhodovať o týchto otázkach namiesto vedcov," hovorí Winnacker. "Žijeme vo svete, kde je stále ťažšie rozlišovať medzi tým, čo je právom štátu a čo trhu, medzi kultúrou a masmédiami, a medzi tým, čo je verejné a privátne. Rovnako ťažko je rozlíšiť prírodné vedy od spoločenských," hovorí rakúska sociologička Helga Nowotny.
Hlasovať nie je riešenie
Nie je však moc demokraticky zvolených politikov nad vedeckým výskumom ohrozením pre slobodu vedy? "Rozhodovanie o používaní genetických testov, kmeňových buniek a klonovania nemá nič spoločné s vedeckou slobodou. Ak demokratická spoločnosť rozhodne, že tieto veci nechce podporovať, tak by ich vedci nemali robiť," hovorí Winnacker. Švajčiarsky botanik Klaus Ammann však nesúhlasí: "Výskum nemá nič spoločné s demokraciou, musí byť slobodný. Technológie možno regulovať."
Jednoduché hlasovanie nepomôže, politici sa nikdy nestanú všetci vedcami, a sami vedci sa často nezhodnú. Čo s tým má robiť spoločnosť?
"Mali by sme stanoviť novú procedúru - akési súdy nad novými objavmi, podobne ako súdime zločiny," navrhuje Bucchi.
Slovensko v debate o spoločenských dosahoch moderných biologických objavov zatiaľ za Európou zaostáva, celospoločenské debaty sú v plienkach. "Najhorúcejšou témou dotýkajúcou sa biológie sú v súčasnosti v Európe genetické modifikácie organizmov. Nevyriešená je otázka klonovania, reprodukčného klonovania. O tomto očakávam veľké debaty, ktoré zasiahnu aj vás," hovorí Winnacker. Viac informácií o Janovskom fóre a aktivitách Európskej skupiny biológov na stránke www.europa.eu.int/comm/research/life-sciences/egls/
Autor: BARBORA TANCEROVÁ, Janov, Bratislava
