Májovú nočnú oblohu oživí nie častá astronomická udalosť. Pár týždňov budeme môcť obdivovať takú jasnú kométu, že ju uvidíme aj voľným okom. Ešte pred tromi rokmi, odkedy o kométe s označením C/2001 Q4 (NEAT) vieme, to bola neistá možnosť. Teraz je to však istota. Kométu, ktorú objavil vyhľadávací program NEAT , privádza jej dráha blízko k obežnej dráhe Zeme.
To by veľa neznamenalo, keby nenastal druhý priaznivý fakt: výhodná poloha jej najväčšieho priblíženia k Slnku. To znamená, že na kométu bude dobrý výhľad. Sľubná je aj perihéliová vzdialenosť (perihélium - bod na dráhe s najmenšou vzdialenosťou od Slnka) 0,96 astronomickej jednotky (a. j. = stredná vzdialenosť Zeme od Slnka), na ktorú sa kométa priblíži k Slnku. Tak blízko bývajú kométy veľmi aktívne. Vtedy z nich intenzívne slnečné žiarenie uvoľňuje materiál, z ktorého sú tvorené. Pri tom sa niekedy vytvárajú desiatky miliónov kilometrov dlhé chvosty.
Záhadné kométy
Kométy oddávna vyvolávali snahu zistiť o nich viac. Nadlho sme si však museli vystačiť s pozemskými pozorovaniami, ktoré majú svoje limity. Neprekonateľné boli i ohraničenia spôsobené samými kométami; buď ich neaktívne jadro bolo príliš ďaleko, alebo "oči" prístrojov nemohli preniknúť komou - plynno-prachovým obalom, ktorý zakrýval pohľad na aktívne jadro blízkej kométy. Astronómov preto túžba po pohľade naň dráždila. Chceli vidieť, čo a kedy sa s kométou deje.
Prvým skutočným krokom k splneniu sna bola výprava piatich sond k Halleyho kométe pri jej návrate v rokoch 1985/86. Pekné snímky získala jedna z dvoch sovietskych sond VEGA s prispením krajín združenia Interkozmos. Najbližšie jadru preletela sonda Giotto európskej kozmickej agentúry ESA a odoslala jeho podrobnejšie vyobrazenie. Prvýkrát vôbec sme videli hmotu unikajúcu z aktívnych oblastí. Sonda Giotto sa vďaka dlhej životnosti použila aj na prelet okolo kométy Grigg-Skjellerup v roku 1992.
Ambiciózne plány kontaktného výskumu komét začali nadobúdať reálnu podobu koncom minulého tisícročia. Sonda Deep Space 1 , v roku 2001 snímajúca aktivitu jadra kométy 19P/Borrelly , začala novodobú éru kometárneho výskumu. Trasa sondy STARDUST bola zvolená tak, aby začiatkom tohto roka preletela chvostom kométy 81P/Wild 2 tesne za jadrom. Do špeciálnej krehkej a ľahkej hmoty z kremíka - aerogelu - zachytávala čiastočky kometárneho prachu a urobila skvostné zábery povrchu kométy. Cestou zbierala aj zrnká medziplanetárneho prachu, ktoré prinesie roku 2006 na Zem na analýzu.
Zvláštne okolnosti objavu
Keďže kométa C/2001 Q4 prejde perihéliom 15. mája 2004, všimnime si časový odstup od objavu. Takmer trojročný rozdiel donedávna nebýval v astronomickej kometárnej praxi častý. Má to svoju príčinu: kométy tak dlho pred perihéliom sú zvyčajne ešte dosť ďaleko - táto bola pri objave vzdialená od Slnka desať astronomických jednotiek, čiže ešte za dráhou Saturna (čo je dvakrát ďalej, ako obieha Jupiter). V takej vzdialenosti je aktivita kométy potlačená nesmiernym chladom, ktorý v tých končinách vládne.
Predpokladá sa, že bežné jadro kométy má v priemere od zopár stoviek metrov po niekoľko kilometrov, veľké dosahuje snáď aj 20-50 km. Usudzuje sa, že C/2001 Q4 by mohla byť takýto zriedkavý prípad.
Z južnej na severnú oblohu
Objavili ju na južnej oblohe, kde opisovala svoje zdanlivé ročné krivky. Zo severnej pologule sa na ňu doteraz pozeralo veľmi zle. V okolí perihélia sa však rýchlo vyšvihne na severnú oblohu a tam už zostane. Po istom čase "na výslní" sa začne v špirálach tíško vzďaľovať. Môže to trvať celé roky (i desaťročie), kým sa stratí v temných a studených kozmických končinách.
Začiatkom mája teda C/2001 Q4 doslova "vystrelí" z južnej oblohy na severnú. Každý večer (rovnako dlho po západe Slnka) ju nájdeme stále vyššie nad približne rovnakým miestom na obzore. Istý čas bude stúpať strmo, takmer kolmo k obzoru. Prejde súhvezdiami Veľký pes, Jednorožec, kúskom Malého psa, spomalí v Rakovi, so smerom k Veľkému vozu.
Uvidíme veci nevídané
Pre nás, pozorovateľov zo stredných severných zemepisných šírok, sa stane cirkumpolárnou od 27. mája, čo znamená, že ju v tom období budeme môcť pozorovať celú noc. Nemal by to byť márny pohľad. V čase perihélia dosahujú kométy najvyššiu jasnosť, ale dôležitá je aj vzdialenosť od Zeme. Najmenšia je práve v tomto období, hneď po vynorení sa nad obzor (5.-7. mája), a javí sa ako najjasnejšia. Neskôr jasnosť mierne klesne, ale súčasne s rastúcou výškou nad obzorom sa môže rozvíjať dlhý chvost.
Doterajší priebeh podporuje predpoklad, že od jej vynorenia sa ju uvidíme voľným okom. Mala by byť jasná ako najjasnejšie hviezdy na oblohe. V takom prípade sa možno dočkáme zriedkavého javu, keď po západe hlavy kométy uvidíme nad obzorom len jej chvost. Keď sa od konca mája stane nezapadajúcou, interesantný pohľad sa naskytne, keď sa bude "kĺzať" nízko nad severným obzorom.
Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim pozorovanie je Mesiac s jeho fázami. Počas splnu (4. 5.) sme ho nad obzorom videli celú noc. Potom bude vychádzať stále neskôr, čo oceníme hlavne pri večernom pozorovaní. Posledná štvrť (11. 5.) nerušené pozorovanie predĺži a nov (19. 5.) ešte zjednoduší. Ak sa na kométu chcete dôkladne pripraviť, vyhliadnite si vyvýšené miesto s pohodlným výhľadom na západný až severný obzor, kam trafíte aj potme. Kométa bude viditeľná voľným okom, ale binokulár vám uľahčí jej hľadanie už za súmraku. S ním potom lepšie vychutnáte aj chvost(y). Nadšenci si na večernú májovú vychádzku možno pribalia svetelný fotoaparát s pevným statívom. Žiada sa "digitál" s dlhšou expozičnou dobou, najlepšie do 60 sekúnd. Takých je zatiaľ málo, preto sa viacerí radšej spoľahnú na klasické zrkadlovky.
Kométy stráži NEAT aj SOHO
V poslednom období ročne pribúda niekoľko desiatok nových komét. Ich objavy zabezpečujú najmä tzv. prehliadky oblohy, teda systematické pozorovania, ktorých cieľom je hľadanie blízkozemských objektov (Near-Earth Objects - NEOs). Okrem asteroidov, z ktorých väčšina sa približuje k dráhe Zeme, sa nájde aj veľa komét v rôznych vzdialenostiach, niektoré veľmi ďaleko. Rovnako výkonným objaviteľom komét je družica SOHO, od apríla 1996 nepretržite sledujúca našu najbližšiu hviezdu a búrlivé deje na nej.
Vedľajším produktom týchto pozorovaní sú objavy telies, ktoré majú krátko pred dopadom na Slnko (čiže zánikom) kometárny vzhľad. Ide o početnú skupinu objektov, ktoré vznikli pravdepodobne rozpadom väčšieho materského telesa a pohybujú sa po podobných kolíznych dráhach.
Prípad Kohoutek sa nezopakuje
Náš optimizmus, pokiaľ ide o kométu C/2001 Q4, pramení z podobnosti s prípadom jasnej kométy C/1995 O1 (Hale-Bopp): objavili ju veľmi aktívnu, ešte keď bola ďaleko. Avšak pre úplnosť i výstrahu treba zároveň pripomenúť aj nevydarený "kúsok" kométy Kohoutek v polovici 70-tych rokov, ktorá sa za podobných okolností zachovala presne opačne: sklamala všetky očakávania a napriek perspektívnym predpokladom "odolala" celosvetovej mediálnej kampani. Voľným okom ju nebolo možné vidieť, akurát zvedavými občanmi zaplnila kupoly vtedajších ľudových hvezdární. A keď ju sotva zazreli strednými ďalekohľadmi, zostali sklamaní.
Odvtedy sme múdrejší i skúsenejší (a opatrnejší!), preto s nevyspytateľnosťou komét počítame. Teraz však vidíme, že C/2001 Q4 zjasňuje podľa očakávaní.
Autor: ŠTEFAN GAJDOŠ, Astronomický ústav FMFI UK
