Je kradnutie kresťanskej hudby nekresťanské? Výsledky najnovšieho prieskumu na túto tému dokonale znechutili nahrávacie spoločnosti - mladí kresťania totiž podľa neho kradnú kresťanskú hudbu z internetu takmer rovnako intenzívne, ako ich rovesníci nahrávky Britney Spears či U2. Prieskum na objednávku americkej Asociácie gospelovej hudby ukázal, že kľúčovým problémom nahrávacích spoločností pri boji s hudobnými a filmovými "pirátmi" je, že väčšina ľudí síce vie o nelegálnosti svojho konania, ale zároveň ho nepovažujú za nemorálne či nesprávne.
"Som prekvapený a sklamaný, že neexistuje prakticky žiaden rozdiel v správaní sa kresťanov a nekresťanov," povedal denníku Seattle Times prezident gospelovej asociácie John Styll. Spoločnosť si dala prieskum vypracovať v nádeji, že rozdiel bude výrazný a kresťania sa budú aj na internete riadiť prikázaním "Nepokradneš". Sťahovanie hudby z internetu je podľa nej rovnako nemorálne, ako ukradnúť biblie a potom ich rozdávať.
Mladí kresťania však v skutočnosti uvažujú inak: šírenie Božieho slova je dôležitejšie ako peniaze a ako by mohla byť nemorálna záchrana duší?
Toto uvažovanie zrejme prevážilo pred pár týždňami aj na Slovensku, keď sa kópie filmu Umučenie Krista na CD začali nielen masovo šíriť, ale, ako informovala TASR, aj premietať na farách, v kostoloch, na školách a dokonca v miestnych televíziách. Hoci nelegálne digitálne kópie filmov a hudby sú na Slovensku bežné, doteraz nikdy nedošlo k ich masovému premietaniu, ako v tomto prípade. Kľúčovú úlohu zrejme zohrala práve predstava, že šírenie dobrých myšlienok nemôže byť zlým skutkom. Slovenský distribútor filmu Tatrafilm to však, pochopiteľne, vidí inak a verejné šírenie filmu dal prešetriť polícii, hoci "proti súkromným kópiám neprotestuje".
Ospravedlnenie pre svoje nelegálne konanie si internetisti poľahky dokážu nájsť aj v takom druhu filmov či hudby, ktorý nemožno podozrievať zo šírenia žiadneho duchovného posolstva. Podľa iného prieskumu v Spojených štátoch síce väčšina mladých vo veku 16 až 28 rokov vie, že sťahovanie hudby chránenej autorskými právami je nelegálne, ale za nemorálne ho považuje len 16 percent z nich. Ich hlavným argumentom je nenásytnosť nahrávacích spoločností a privysoké ceny CD v obchodoch. Takisto odmietajú naďalej kupovať celé hudobné albumy rýchlo hasnúcich popových hviezdičiek, na ktorých sú len jedna-dve dobré piesne a ostatné si vlastne kupujú "nasilu".
Väčšina odborníkov s nimi súhlasí prinajmenšom v tom, že filmový a nahrávací priemysel sa nepochopiteľne odmieta prispôsobiť novej situácii, ktorú priniesol internet a digitálne médiá, a snaží sa len "napchať pastu naspäť do tuby". Minulý týždeň americké nahrávacie spoločnosti podali žaloby na ďalších 477 ľudí, ktorí si z internetu bezplatne sťahovali ich piesne - celkový počet žalôb tak prekročil dve tisícky.
Vydavatelia kresťanskej hudby sú tak, možno paradoxne, v prispôsobovaní sa novej situácii zatiaľ najďalej - v súdnych sporoch sa totiž snažia stáť bokom, pretože sa boja, aby ich zákazníci "nezačali považovať za nenásytných". V kontexte boja ostatných firiem so svojimi zákazníkmi je zrejme nerobiť nič a aspoň nič nepokaziť zatiaľ tá najlepšia stratégia, ktorú firmy dokázali vymyslieť.
Kde sa berú nelegálne kópie filmov a hudby?
1. Prvú kópiu filmu či hudobného albumu zväčša získa zamestnanec filmovej alebo nahrávacej spoločnosti, kuriérskej firmy, ktorá ich prepravuje, či novinár, ktorému film alebo album zašlú ešte pred premiérou. Ak sa takto film získať nepodarí, nahrá sa priamo v kine ručnou kamerou. Kvalitnejšia verzia sa neskôr získa prelomením ochrany oficiálneho DVD.
2. Získaná kópia filmu je upravená na menšiu veľkosť (skomprimovaná), v prípade DVD sa vypustia bonusy a iné nepodstatné časti tak, aby sa výsledok presne zmestil na jedno či dve CD.
3. Film je umiestnený na privátny internetový server, kam má pod heslom prístup len obmedzená skupina ľudí, ktorí si svoje úlovky navzájom vymieňajú (a súťažia v ich počte). Takýchto serverov existujú desiatky aj na Slovensku, zväčša sú vo veľkých firmách (bez vedomia ich majiteľov) s rýchlym prístupom na internet.
4. Kópie získané zo servera si ľudia napaľujú na CD, či skopírujú do vlastného počítača.
5. Majitelia rýchleho internetového pripojenia si nainštalujú špeciálny program, ktorý im umožní vymieňať si s ostatnými internetistami súbory uložené v ich počítačoch. Medzi najpopulárnejšie takéto programy patrí Kazaa, na zdieľanie filmov sa najmä v Čechách a na Slovensku najviac využíva Direct Connet (direct.mp3.cz), kde koluje aj množstvo starších filmov či seriálov vysielaných v televízii. Takýmto spôsobom dochádza ku skutočne masovému šíreniu nelegálnych (i legálnych) kópií hudby, filmov či obrázkov, keďže prístup k súborom má ktokoľvek s pripojením na internet. (tb)
