Perimeter – dojmy z dema

Žáner real-time stratégií prechádza v posledných rokoch obdobím stagnácie, dokonca sa odvážim povedať, že každou vydanou priemernou stratégiou až do postupného úpadku... V poslednom období obohacujú trh iba najrôznejšie klony Dune 2, ktoré prinášajú len naozaj minimum inovácií. Jednou z posledných hier, ktorá priniesla aké-také oživenie v tomto žánri bol C&C Generals a jeho datadisk Zero Hour. No a za zmienku stoji taktiež Warcraft III, ktorý dokázal celkom úspešne spojiť prvky RTS a RPG v jeden veľmi dobre fungujúci celok. Už onedlho však môžeme v žánri čakať oveľa väčšiu inováciu a to s príchodom real-time stratégie Perimeter od ruského tímu K-D Labs. Pred niekoľkými dňami vydali hrateľné demo tejto podarenej gamesky, takže dnes sa s vami podelím o moje dojmy a pokúsim sa vám priblížiť, čo v polovici mája plná verzia prinesie.

Originálny príbeh
Začnime príbehom. Už ten je sám o sebe originálny a s ničím podobným sme sa ešte v tomto type hier nestretli. Treba však povedať, že je aj pomerne komplikovaný, čo však nie je žiadna novinka v prípade takýchto futuristických hier. Príbeh hry sa odohráva v ďalekej budúcnosti, kedy sa na Zemi začínajú objavovať navonok úplne obyčajní, vo vnútri však veľmi čudní ľudia, ktorí si hovoria „prízraky“. Sú to bytosti, ktoré dokázali spojiť dve úplne rozdielne veci – vedu a mystiku. Onedlho prišli nato, že svet vôbec nefunguje tak, ako si ho ľudia predstavovali, ale že existujú taktiež isté duševné roviny a dimenzie, v ktorých sa zhromažďujú rôzne kapitoly ľudského života a v ktorých môžu byť zhmotnené všetky ľudské myšlienky. Jedna dimenzia predstavuje akúsi bublinu a všetky bubliny sú zlúčené v tzv. Psychosfére. Čas postúpil ďalej, prízraky takmer úplne zmenili myslenie obyčajných ľudí a vyvinuli spôsob, akým možno cestovať medzi jednotlivými dimenziami Psychosféry. Cestovanie cez ne umožnili špeciálne upravené koridory a tak sa odštartoval nový druh turistiky, cestovania – nazvime ho medzi-demenzionálny turizmus ;). Obyčajných ľudí nové svety lákali, ponúkali im široké spektrum nevídaných možností preto nečudo, že niektorí sa v bublinách natrvalo usadili a niektorí - po moci túžiaci obyvatelia - dokonca zachádzali do takých extrémov, že začali spomínané koridory ničiť, z obáv pred nasťahovaním konkurencie. Postupne sa však objavili prvé problémy – ľudia začali v Psychosfére samovoľne mutovať, transformovať sa do najrôznejších podôb, nastávali náhle úmrtia. Čo však bolo najhoršie epidémia zasiahla aj samotný reálny svet – rozhodnutie pozemských obyvateľov znelo: „Do 24 hodín zničiť všetky koridory!“ Časť ľudí, predovšetkým z radov prízrakov však ešte vždy verila, že kdesi v srdci Psychosféry existuje ich vysnívaný svet, svet plný pokoja, kde môžu prízraky založiť vlastnú civilizáciu. Sformovalo sa hnutie Exodus, vybudovali sa akési lietajúce mestá, v ktorých tieto prízraky bývali a cestovali cez jednotlivé svety Psychosféry. Aby však všetko nebolo také jednoduché ľudia sa proti prízrakom vzbúria a tak vstupuje do hry hráč. Perimeter začína!

Čo prináša demoverzia
Demoverzia obsahovala možnosť zahrať si v rámci kampane jednu výukovú misiu + dve misie nazvané Isoland a Mountime. A autori pribalili ešte dve mapky Fish a Tiny do módu Battle. Hneď v úvode týchto dojmov z dema pripomeniem, že demoverzia predstavovala len 65% kvalitu z výsledného produktu.

Inštalácia hry prebehla úplne bezproblémovo. Ešte dva kliky na ikonku hry a dlho očakávaná RTS je spustená :). Menu vyriešili autori celkom šikovne – prehľadné, vkusné, animované (niekde okolo by mal byť aj screenshot). Ako prvé je namieste oboznámenie sa s herným štýlom, keďže Perimeter nie je žiadna tuctová RTS. Na tento účel celkom fajn poslúži prvá výuková misia, v ktorej sa oboznámite so všetkými základnými aspektmi tejto gamesy – musím sa priznať, že mne osobne tento tutorial nepomohol úplne sa v hre zorientovať, ale v priebehu prvej misie som prišiel celej hre na koreň. Pozrime sa teda ako v hre fungujú toľko vychvaľované revolučné prvky.

Dômyselný terraforming
Ako v každej inej RTS ani tu sa nevyhnete na začiatku väčšiny misií stavbe základne. Na to, aby ste mohli niečo vystavať, budeme predovšetkým potrebovať pôdu. Na tomto mieste však treba upozorniť, že terén je riadne členitý a s ním súvisí aj hlavný ťahák tejto hry – reálny terraforming terénu, v ľudskej reči povedané prispôsobovanie si terénu k obrazu svojmu – t.j. premena pahorkatiny na rovný terén. Túto činnosť vykonávajú špeciálne jednotky nazvané Brigadier a sú to vlastne také malé tvory (podobajúce sa na blšky :o)), ktoré veľmi šikovne tento terén zarovnávajú. Takto upravený terén je zdrojom jedinej, základnej suroviny, s ktorou sa v hre stretneme – energie. Na energii je postavené všetko – ak nemáte energiu, jednoducho sa nepohnete. Na terraformovanom teréne treba vybudovať elektrárne a energetické centrá, ktoré sú vzájomne prepojené (spolu s lietajúcim mestečkom tvoriacim srdce zákadne) a ktoré zabezpečujú prísun energie okolitým budovám. Elektrárne plnia taktiež ďalšiu dôležitú rolu – v prípade nebezpečenstva útoku, dokážu základňu ochrániť tým, že vytvoria mohutný energetický štít, ktorý nedovolí preniknúť nepriateľským jednotkám na vašu základňu. Všeobecne platí rovnica: čim viacej terraformovaného terénu, tým viac zdrojov energie a väčšia možnosť víťazstva. Stavbu budov majú na starosti jednotky nazvané Buildmaster, čo sú vlastne transformované Briagadiers jednotky. Výstavba budov prebieha na diaľku, čo je však dôležité: je pomerne rýchla a ak máte dostatok energie, máte možnosť v krátkom časovom úseku vystavať veľké množstvo budov takpovediac v priebehu pár minút. Ďalšie budovy sú potrebné už len pre vojenské účely – prostredníctvom nich je možné vytvárať vojenské jednotky.

Inovatívny morfing jednotiek
V hre existujú len tri druhy jednotiek, ktoré môžete vyrábať – vojak, úradník a technik - jednotky samo o sebe neškodné, preto je potrebné vystavať výskumné laboratória, ktoré zabezpečia možnosť morfovania jednotiek na nebezpečnejšie a oveľa silnejšie jednotky. Mnohým čitateľom určite slovko morfovanie asi veľa nehovorí – ide totiž o ďalšiu inováciu v žánre, ktorej autormi sú vývojári z K-D Labs. Niekoľko vojakov a úradníkov môže byť morfovaných na rôzne druhy jednotiek – raketometné bojové prostriedky, laserové; antigravitačné laboratórium zabezpečí možnosť morfovania jednotiek na akési bojové helikoptéry, ktoré sú veľmi účinné pri prekonávaní nedostupných terénov, ktoré nie je možné teraformovať. Preletíte danú prekážku a na nepriateľskom území môžu byť jednotky morfované z bojovej helikoptéry na nejakú pozemnú. Jednou z vecí, ktorá hráčov núti vymýšľať naozaj premyslené stratégie je fakt, že môžete vlastniť maximálne 5 skupín jednotiek (maximálne 250 jednotiek) pričom každá sa môže morfovať iba v jeden druh jednotiek. Nenastane teda situácia, že v jednej skupine budete mať mix najrôznejších jednotiek. Ďalšia, pre niekoho výhoda, pre iných nie, je skutočnosť, že jedna jednotka predstavuje jeden celok – laickejšie povedané: v prípade, že sa vydáte napadnúť súperovu základňu, musíte zobrať na útok všetky jednotky zo skupiny – často tak bude napr. dochádzať k situáciám, že na bojisku stratíte celu grupu jednotiek a na obranu základne vám nikto neostane. V takom prípade treba mať pripravenú ďalšiu skupinu jednotiek alebo vystavať rôzne obranné veže (napr. laserové), ktoré v prípade nebezpečenstva atakujú nepriateľské jednotky.

K nepriateľom ešte jedna poznámka – napádať vás nebudú len jednotky z miest prízrakov, ale taktiež rôzni prapodivní, pôvodní obyvatelia Psychosféry (lietajúce draky, obrovské divoké osi, divé vtáky, pavúky atď.) – dôkazom toho môže byť misia ISOLAND zahrnutá aj v demoverzii hry, kde máte za úlohu zničiť tri hniezda, troch odlišných tvorov.

Stratégia pre hard-core hráčov
Najvyšší čas začať sa venovať náročnosti, hrateľnosti a AI, nemyslíte? V demoverzii boli na výber dve úrovne obtiažnosti Normal a Easy – musím uznať, že hra sama o sebe je dosť náročná – hlavne dovtedy kým vám poriadne neprenikne krvou. Aj na náročnosti Easy sa vám v demoverzii stane, že po niekoľkých minútach hrania skončíte fiaskom, hlavne ak nebudete dostatočne rýchly vo vývoji jednotiek a stavbe základne. Nepriateľské jednotky sú naozaj nekompromisné, každý krok treba dôkladne analyzovať a vymýšľať dôkladnú stratégiu, lebo bezhlavý útok sa mi takmer nikdy pri hraní neoplatil. Treba povedať, že Perimeter bude naozaj pre tých ostrieľanejších fanúšikov žánru, jednoducho hard-core stratégia.

Umelá inteligencia. Jedine k tomuto aspektu hry by som mal pomerne značné výhrady – predovšetkým čo sa týka vlastných jednotiek – tie bezhlavo útočia vždy, keď spozorujú nepriateľov, bez ohľadu nato či je to 10x väčšia skupina ako tá vaša, dokonca sa púšťajú aj na po uši chránenú základňu. Častokrát sa mi stalo, že kvôli tejto tuposti a ľahkomyseľnosti vlastných jednotiek som prehral celú misiu (a to zamrzí hlavne vtedy, keď ste už v pomerne pokročilom štádiu hrania; navyše v demoverzii neexistovala možnosť ukladania hry – no, neporazí vás? ;)). A zasa jednotky, ktoré nedokážu bojovať/brániť ostávajú v prípade útoku na jednom mieste a vôbec sa nesnažia utiecť niekam do bezpečia (napr. do ochrany energetického štítu).

Ako už iste z predchádzajúcich riadkov vyplýva hrateľnosť v prípade Perimetra je naozaj ukážková, vďaka inovatívnym prvkom, výbornému interfacu (viď okolité screenshoty), skvelému ovládaniu, ale taktiež vynikajúcemu audio-vizualnému spracovaniu.

Grafické orgie aké sme ešte v prípade RTS nezažili?
ÁNO! Grafická stránka hry je naozaj excelentná, detailná, plná rôznych efektov. Celá hra je v 3D, ale to jej vôbec neuberá na prehľadnosti. Engine vyvinutý špeciálne pre Perimeter dokáže využiť všetky vymoženosti najnovších grafických kariet. V hre môžete ľubovoľne zoomovať, ľubovoľne otáčať uhol kamery – proste klasika... Všetka tá krása má však za následok zvýšené HW požiadavky gejmy. Ako minimum autori uvádzajú 1GHz procesor, 256MB RAM, 64MB grafickú kartu. Na mojom kompe s procesorom AMD Athlon 1700@2000, 256MB RAM a grafickou kartou ATI Radeon 9100 sa hra celkom plynulo dokázala hýbať pri rozlíšení 1024x768, na stredných detailoch (pri úvodných in-game videách to však až tak také plynulé nebolo).

Zvuková stránka hry nijako nebude zaostávať – výborné nahovorenie úvodov misií, výborná hudba.

Zhrnutie
No a myslím, že to už by aj na dnes stačilo – všetko podstatné som napísal takže 21. mája 2004, kedy hra oficiálne vyjde, sa môžeme určite tešiť na poriadnu nádielku hrateľnosti, ukrytú v 25 rozsiahlych misiách (hrať budeme za šesť rôznych strán čiže nielen hnutie Exodus). Navyše na vás čakajú skirmish súboje v móde Battle, multiplayer (lokálna sieť a internet – prostredníctvom služby GameSpy) pre štyroch hráčov, ktorého súčasťou majú byť všetky významné RTS multiplayer módy vrátane Deathmatchu. Už len vyladiť tu umelú inteligenciu a máme tu kandidáta na titul najlepšej RTS roka!

A ak ste ešte nevyskúšali demoverziu a disponujete rýchlejšou linkou určite si stiahnite toto 187 MB veľké demo – určite stojí za vyskúšanie!