Francúzsko-španielska dvojica bádateľov zistila, že neandertálci (Homo neanderthalis) vo svojom individuálnom vývoji postupovali prekvapujúco rýchlym tempom. Podľa analýzy ich predných zubov sa dali považovať za celkom dospelých už ako pätnásťroční (pri našom druhu, Homo sapiens, je to 18-20 rokov).
V najnovšom čísle časopisu Nature to napísali paleoantropológovia Fernando V. Ramirez Rozzi z oddelenia Dynamique de l' Evolution Humaine pri CNRS (francúzska obdoba SAV) v Paríži a José Maria Bermudez de Castro z Museo Nacional de Ciencias Naturales pri CSIC (španielska obdoba SAV) v Madride.
Bádatelia preskúmali veľký počet predných zubov (rezáky a očné zuby) jednak starších praobyvateľov Európy od doby pred zhruba 800 000 rokmi, jednak našich anatomicky moderných predkov od doby pred 20000 rokmi.
V prvom prípade to boli príslušníci druhov Homo antecessor (vek 800 000-700 000 rokov) a Homo heidelbergensis (vek asi 500 000 rokov, niektorí vedci však tieto dva druhy považujú za jeden) a ich pravdepodobní potomkovia neandertálci (v tomto výskume od doby pred 130 000 rokmi). V druhom prípade pravekí príslušníci Homo sapiens. Výskumná vzorka bola rozsiahla a zuby pochádzali z rôznych nálezísk, čím sa prekonal vplyv miestnych či časovo obmedzených faktorov.
Ramirez Rozzi a Bermudez de Castro sledovali horizontálne ryhovanie na povrchu zubov, tzv. perikymáty. Podľa vzdialenosti a hustoty týchto rýh, odrážajúcich priamo rast zubnej skloviny (a nepriamo zubnej drene) totiž možno zistiť tempo vývoja jedinca. Ukázalo sa, že tento vývoj bol voči H. sapiens rýchlejší pri H. antecessor a H. heidelbergensis, no zďaleka najrýchlejší pri neandertálcoch. Tí reprezentujú akýsi evolučný zvrat. Kým od vzniku vlastného rodu Homo pred asi 2,5 milióna rokmi sa stále zväčšovala kapacita mozgu a predlžoval rast chrupu, neandertálci sa vyznačovali kombináciou veľkej mozgovej kapacity (výrazne väčšej ako pri H. sapiens ) a rýchleho vývoja chrupu a podľa toho aj celého vývoja jedinca.
Ramirez Rozzi a Bermudez de Castro usudzujú, že veľká úmrtnosť neandertálcov v dospelosti si vynútila rýchly rast a dospievanie. To zasa vysokokalorickú stravu a rýchly metabolizmus, ktorý ju zužitkovával.
Tieto poznatky dopĺňajú prevládajúci názor, že neandertálci, ktorí zmizli z evolučnej scény pred 30 000 rokmi, pomerne krátko po vstupe H. sapiens do ich európsko-blízkovýchodného teritória, boli odlišným ľudským druhom. Všetky doterajšie genetické i anatomické analýzy nasvedčujú, že došlo k minimálnemu, ak vôbec nejakému, kríženiu s H. sapiens.
