Celkový pohľad na Aldabru, ktorá je najväčším koralovým súostrovím v Indickom oceáne. Tvorí ho prstenec štyroch menších ostrovov v celkovej rozlohe 140 kilometrov štvorcových. Tento krehký ekosystém je ohrozený, pretože seychelská vláda, ktorá Aldabru spravuje, tu chce postaviť hotel. FOTO - REUTERS
Sú oceány choré? Toto podozrenie vyvoláva v morských biológoch dlhodobý zjavný nárast chorobnosti mnohých živočíšnych druhov, od veľrýb až po koraly. Americkí výskumníci teraz objavili dôkaz, že podozrenie je správne.
Varovanie z roku 1998
Už v roku 1998 dvanásť svetových expertov na choroby morských živočíchov varovalo, že tieto zvieratá vyzerajú chorľavejšie ako doteraz. Objavili sa nové vírusy u veľrýb a tuleňov, zatiaľ čo koraly boli sužované hubami a riasami. Sardinky podliehali útokom vírusov, rozšíril sa agresívny parazit, ktorý napáda aj ustrice, mušle a lastúrniky. Neznáma baktéria v Karibiku vykynožila kedysi dominantnú morskú sasanku.
Až doteraz však nebolo jednoduché povedať, či to všetko nebol iba dôsledok väčšieho záujmu morských biológov. Nebolo s čím porovnávať, doteraz totiž nikto výskyt týchto chorôb u morských živočíchov neskúmal.
Niečo nie je v poriadku
Jessica Wardová z Cornell University (Ithaca, New York) však teraz ukázala celý problém v novom svetle. Prezrela si vývoj počtu vedeckých správ o morských chorobách pri deviatich rôznych skupinách morských živočíchov od roku 1970.
"Chceli sme vedieť, či sa niečo deje," povedala pre New Scientist. "Pri väčšine skupín organizmov sme naozaj zistili, že niečo nie je v poriadku."
Wardová, spolu s Kevin Laffertyovou z University of California v Santa Barbare prvýkrát zisťovali, či je zvýšený výskyt správ o besnote medvedíkov čistotných spoľahlivým meradlom choroby. Dospeli k záveru, že viac vedeckých správ naozaj signalizuje aj vyšší výskyt choroby. Použitím tohto kritérira ako meradla chorobnosti obe vedkyne zistili, že chorobnosť sa zvýšila u korytnačiek, koralov, morských cicavcov, sasaniek a mäkkýšov. Približne rovnaká chorobnosť zostala u žralokov a garnátov a pri morských trávach. Prekvapujúce však bolo, že početnosť správ o chorobách poklesla u rýb.
Oteplenie, ale aj iné príčiny
Pre nárast chorobnosti existuje viacero vysvetlení. Jedným z nich je otepľujúce sa more. Ide hlavne o zvýšený úhyn koralov v príliš teplých vodách. Oteplenie tiež viedlo k rozšíreniu parazita ustrice nazývaného Perkinsus. Tiež sa predpokladá, že oteplenie urýchľuje rast tumorov u korytnačiek spôsobených herpesovým vírusom. Ďalším vysvetlením je destabilizácia morských ekosystémov nadmerným rybolovom. Iné možné príčiny sú nové patogény z domácich zvierat, ako napríklad psí vírus psinky alebo parazit Toxoplazma, nahromadenie toxínov oslabujúcich imunitný systém morských živočíchov a vplyv druhov zavlečených loďami mimo ich pôvodnej oblasti.
Relatívne zdravie rýb vo svetle týchto skutočností je zarážajúce. Wardová hovorí, že je to jednoducho tým, že je rýb menej. Mnoho patogénov vyhynie, ak nie je dostatočná hustota populácie daných živočíchov. Ale takisto je možné, že frekvencia chorôb u rýb je tiež vyššia, lebo menej rýb znamená menej pozorovaní a menej správ. (axe)
