* Radarové pozorovania Saturnovho mesiaca Iapetus, ktoré vykonal tím Georgea Blacka z University of Virginia (USA) ukázali, že jednu jeho pologuľu pokrýva tenučká vrstva tmavého prachu alebo organických látok (amoniaku?). Druhá je až desaťnásobne jasnejšia.
* Tím Kazuhida Nagašimu z Tokyo Institute of Technology (Japonsko) objavil v meteoritoch Acfer 094 a NWA 530 kremičitanové zrná, ktoré sa utvorili pred vznikom slnečnej sústavy.
* Vedci na čele s Maheshom Anandom z University of Tennessee (USA) objavili v meteorite, pochádzajúcom z Mesiaca, ktorý dopadol na Zem roku 2000, nový minerál. Nazvali ho hapkeit a vznikol ukladaním pár železa a kremíka na zrnká mesačnej pôdy v pomere 2:1.
* Tím na čele s Markusom Rexom z Alfred-Wegener-Institut (Nemecko) zistil 12-ročnými meraniami z balónov, že ochladenie antarktickej stratosféry o jediný stupeň zvyšuje tamojšiu stratu ozónu o päť percent. Je to trikrát viac, ako predpovedali modely chémie atmosféry.
* Tím Lawrencea Edwardsa z University of Minnesota (USA) odvodil zo západočínskych stalagmitov, že monzúny v Ázii sa v posledných 160 000 rokoch menili kolísaním množstva dopadajúceho slnečného žiarenia, ktoré reorganizovalo atmosférickú a oceánsku cirkuláciu.
* Esben Olsen z University of Oslo (Nórsko) s kolegami preukázal, že nadmerný lov tresiek obyčajných ( Gadus morhua, na obrázku) spôsobil, že samice tejto ryby dospievajú o rok skôr.
* Rhonda Snooková a David Hosken z University of Sheffield (Veľká Británia) zistili, že v prípade samíc ovocných mušiek drozofíl, ktoré sa pária s viacerými partnermi, býva otcom až 80 percent potomstva posledný samec. Spermie ostatných samice uložia a potom vypudia.
* Rulang Jiang z University of Rochester Medical Center (USA) s kolegami identifikoval gén, ktorý je v pozadí rázštepu pery a podnebia (1 zo 700 živých novorodencov). Ide o gén Tbx10 na chromozóme 19. Ako ukázali pokusy zatiaľ na myšiach, k defektu vedie jeho narušenie.
* Scott Small z Columbia University College of Physicians and Surgeons (USA) s kolegami pokusmi na opiciach a potkanoch identifikoval oblasť mozgu zvlášť zraniteľnú starnutím, tzv. dentátový gýrus v hipokampe. Je to dôležité pre výskum Alzheimerovej choroby.
* Známy teoretický fyzik, spisovateľ a environmentalista Michio Kaku zo City University of New York (USA) rozvinul názory ruského astrofyzika Nikolaja Kardaševa z roku 1964, že mimozemské civilizácie môžu ovládať energiu svojej planéty, slnečnej sústavy i celej galaxie.
