VEDCI BY RADI VYZLIEKLI ZADYMENÉHO STRAŠIAKA Z JEHO ČIERNYCH ŠIAT A UROBILI Z NEHO SPOĽAHLIVÚ SÚČASŤ IMUNITNEJ POLÍCIE NERVOVEJ SÚSTAVY

Nikotín ako ochrana mozgových buniek?

Nápisy na cigaretách neklamú, fajčenie naozaj spôsobuje rakovinu pľúc a prináša aj mnohé iné vážne zdravotné komplikácie.

Nápisy na cigaretách neklamú, fajčenie naozaj spôsobuje rakovinu pľúc a prináša aj mnohé iné vážne zdravotné komplikácie. S tým už dnes hádam nebude polemizovať nik. V poslednom čase sa však objavilo niekoľko zaujímavých výskumov, ktoré sa pozreli na nikotín z inej strany. Vedci chcú preniknúť do záhady, prečo práve fajčiarov menej ohrozujú neurodegeneratívne ochorenia typu Alzheimerovej alebo Parkinsonovej choroby. Zistili, že na rozdiel od buniek iných častí tela, ktorým nikotín škodí, naopak mozgovým bunkám môže poskytnúť ochranu.

Vrah alebo najlepší priateľ

Nový dôkaz o protizápalovom pôsobení nikotínu, ktorý nepriamo chráni neuróny pred poškodením a smrťou, priniesol tím neurovedcov z lekárskej fakulty University of South Florida. Ich štúdiu publikoval Journal of Neurochemistry.

V laboratórnych experimentoch vedci zistili, že nikotín tlmí aktivitu mozgových buniek zvaných mikroglie. O ich dôležitosti svedčí fakt, že spolu s inými typmi gliových buniek podstatne prevyšujú počet samotných neurónov. V zdravom mozgu gliové bunky poskytujú neurónom pevnú fyzickú oporu a súčasne im slúžia aj ako imunitná polícia.

"Mikroglie môžu byť vaším najlepším priateľom, môžu sa však stať aj tým najhorším nepriateľom. Záleží to od signálu, ktorý dostávajú," povedal R. Douglas Shytle, ktorý viedol štúdiu. "Obrazne povedané, ak sa s nimi budete rozprávať, budú sa o vás starať. Ale ak rozhovor ukončíte, môžu sa stať agresívne a začnú mozgu škodiť."


Takto si vedci uplatnenie nikotínu pri ochrane neurónov rozhodne nepredstavujú. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - JÁN KROŠLÁK





Mlčanie acetylcholínu, smrť neurónov

Mikroglie dostávajú signály prostredníctvom acetylcholínu. Tento neuroprenášač objavili vedci ako prvý z radu mnohých desiatok ďalších, ktoré poznáme dnes.

Acetylcholín sa uvoľňuje v zakončeniach motorických neurónov a povzbudzuje činnosť niektorých svalov, na srdce však pôsobí naopak ako tlmič. Má tiež významnú úlohu pri tvorbe pamäti.

Práve acetylcholínové signály, ktoré mikroglie dostávajú, sú upokojujúcim "rozhovorom" o tom, že v mozgu je všetko v poriadku. Ak acetylcholín zlyhá a jeho signály ustanú, mikroglie začnú byť nepokojné, môžu sa aj vzbúriť a namiesto ochrany budú neurónom škodiť. Konečnou fázou ich vzbury je smrť neurónov a vytváranie bielkovinových plakov, typických pre Alzheimerovu chorobu. Liek proti nej sa stále ešte iba hľadá. Ak vedci nič nevymyslia, s postupným predlžovaním priemerného ľudského života bude alzheimer ohrozovať ľudí čoraz viac.

Alfa-7 má nikotín rád

Floridský tím našiel na mikrogliách špecifický prijímač alfa-7, na ktorý sa viaže nikotín, a supluje tak funkciu acetylcholínu, pretože blokuje vysokú aktivitu mikroglií.

"Predpokladáme že táto schopnosť upokojiť mikroglie môže byť doplnkovým mechanizmom, ktorý tvorí základ ochranného pôsobenia nikotínu na mozog," povedal Shytle.

Strata acetylcholínu je spojená so vznikom Alzheimerovej choroby. Prevažujúca hypotéza ochranného pôsobenia nikotínu na mozog doteraz znela: nikotín sa viaže priamo na acetylcholínové receptory nervových buniek, funguje teda ako acetylcholín. Objav mikrogliového receptoru alfa-7 nie je s touto teóriou v rozpore, iba dopĺňa ďalší kamienok do mozaiky.

"Tento objav nám umožní pozrieť sa novými očami na neurodegeneratívne choroby typu alzheimera," povedal Juan Tan, člen Shytleovho tímu. "Ak lepšie pochopíme liečebné vlastnosti nikotínu, môže to pomôcť v hľadaní lieku, ktorý si zachová jeho užitočné vlastnosti, ale nebude mať vedľajšie neželateľné účinky."

Senzácia zo San Francisca: Z astrocytov rastú kmeňové bunky

Neuróny nemôžeme považovať za jediné bunky, ktoré sú v súvislosti so zdravím nášho mozgu zaujímavé. Naopak, vedci prinášajú čoraz viac dôkazov, že o živote a smrti neurónov rozhodujú práve ich menší, doteraz dosť podceňovaní pomocníci - gliové bunky: astrocyty, oligodendrocyty a už spomínané mikrogliové bunky.

Nový objav amerických vedcov z Kalifornskej univerzity v San Franciscu úlohu gliových buniek potvrdzuje a možno ho pokojne označiť za senzačný. Američania zistili, že v dospelom ľudskom mozgu môžu astrocyty v určitej časti mozgu dokonca vytvárať zdroj kmeňových buniek. Pretože kmeňové bunky sú vlastne bunky v zárodočnom, nediferencovanom stave (stoja akoby na začiatku svojho "embryonálneho" vývoja), sú schopné premeniť sa na akýkoľvek iný druh bunky; teda aj na nové neuróny.

Arturo Alvarez-Buylla, člen tímu amerických neurológov zo San Francisca, ktorý sa ako jeden z prvých ľudí presvedčil o priam zázračných schopnostiach astrocytov, zatiaľ objav pre agentúru Reuters komentoval triezvo: "Potvrdzuje plasticitu ľudského mozgu a tiež to, že určité druhy buniek môžu skrývať netušený potenciál."

Možno by sa raz tento doteraz netušený potenciál astrocytov dal použiť nielen ako vhodný zdroj na opravu zničených neurónov, ale možno aj celej časti mozgu zvanej substantia nigra. Práve mlčanie neurónov v substantia nigra, ktoré v zdravom mozgu produkujú dopamín, je spojené s vznikom Parkinsonovej choroby.

O neurónoch a neurotransmiteroch

O tom, aké zložité je prenikať do záhad mozgu, svedčia aj nasledujúce riadky, voľne spracované podľa článku Ľuby Beňuškovej z knihy Kognitívne vedy (Kalligram, 2002).

V mozgu existuje okolo 50 rôznych neuroprenášačov (neurotransmiterov). Patrí medzi ne okrem acetylcholínu aj dopamín, serotonín, noradrenalín, glutamát a ďalšie. Za ich veľké množstvo zodpovedajú hlavne neuróny v desiatkach podkôrových jadier. Dalo by sa povedať, že čo jadro, to iný neurotransmiter. Rôzne neurotransmiterové systémy, ako aj rôzne časti mozgu, sa spájajú s rôznymi psychickými funkciami. Nadmerne znížená, respektíve zvýšená aktivita neurotransmiterových systémov vedie k rôznym poruchám psychických funkcií. Poruchy v hladine neurotransmiterov môžu spôsobovať vrodené genetické predpoklady. Produkcia neurotransmiterov, receptorov a vôbec všetkých molekúl v neurónoch je totiž predprogramovaná geneticky. Výskumníci sa nepretržite zaoberajú vplyvom stresu, veku a iných látok, napríklad hormónov, na genetický program. Tento výskum je veľmi náročný, lebo neuróny sú navzájom pospájané do rozsiahlych sietí, v ktorých rôzne neurotransmiterové systémy na seba zložito vzájomne pôsobia; preto je ťažké odhaliť prvotnú biochemickú poruchu.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 13 066
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 390
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 211
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 1 944
  5. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 1 733
  6. Kam do tepla v januári? 1 694
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 381
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 161
  9. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej! 948
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 896

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Čipový génius Rado Danilák: Viem, ako súperiť s Intelom

Počítačový výskumník a podnikateľ so slovenskými koreňmi vysvetľuje, ako sa môže presadiť malý hráč.

KOMENTÁRE

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

TECH

Historici sa mýlia, čiernu smrť roznieslo čosi iné

Nový výskum naznačuje, ako sa problém šíril.

Neprehliadnite tiež

Fyzikálna záhada. Neutrónové hviezdy svietia aj po zrážke

Dosvit po zrážke neutrónových hviezd je čoraz jasnejší, vyvracia očakávania.

V NASA prestali pracovať. Musk musel odložiť test rakety

Američanom sa nepodarilo schváliť rozpočet. Kennedyho vesmírne stredisko prestáva pracovať.

Obchod bez radov a pokladní. Otvorili prvý Amazon Go

Obchod využíva rovnaké technológie ako autonómne autá.

Spravili krok k včasnému odhaleniu rakoviny, krvný test má veľkú úspešnosť

Test dokázal určiť aj päť typov rakoviny, na ktoré doteraz neexistuje skríning.

Prečo hrá mozog džezového a klasického pianistu rovnakú skladbu inak

Mozgy džezových a klasických pianistov fungujú rozdielne. Dokonca aj vtedy, keď hrajú tú istú skladbu.