SME
Pondelok, 20. september, 2021 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky

Muži, majme sa pre istotu na pozore

Východoázijskí bádatelia vyprodukovali z vajíčka neoplodneného spermiou myšiu samičku, ktorá sa po dosiahnutí pohlavnej dospelosti dokázala normálne reprodukovať.


Partenogenézou zrodená myšia samička Kaguja normálne počala a porodila zdravé vlastné potomstvo. FOTO - NATURE



Východoázijskí bádatelia vyprodukovali z vajíčka neoplodneného spermiou myšiu samičku, ktorá sa po dosiahnutí pohlavnej dospelosti dokázala normálne reprodukovať. Začína sa azda napĺňať pre všetkých príslušníkov "silnejšieho" pohlavia chmúrna vízia nedávno zosnulého francúzskeho spisovateľa Roberta Merla z jeho románu Muži pod ochranou?

V najnovšom čísle časopisu Nature o tom napísal deväťčlenný tím embryológov a vývojových biológov z Tokyo University of Agriculture a Bio-Oriented Research Advancement Institution (BRAIN) v Tokiu (Japonsko) a firmy MacroGen a Seoul National University College of Medicine v Soule (Kórejská republika). Na čele tímu bol Tomohiro Kono, pôsobiaci v prvej zo spomenutých inštitúcií.

Niečo viac a partenogenéze

Prakticky všetky rastliny a väčšina skupín živočíchov sa dokážu rozmnožovať aj pomocou tzv. partenogenézy, teda iniciáciou delenia vajíčka bez účasti samčích génov. Nápadnou výnimkou sú cicavce. Zdá sa, že ak sa im má narodiť životaschopné potomstvo, musí byť splnený princíp pohlavného rozmnožovania, teda skombinovanie génov oboch rodičov. A tak cicavce, vrátane ľudí, vždy dedia po jednej kópii každého génu od matky aj od otca. Ďalšie okolnosti rozhodujú, vplyv ktorej kópie prevládne v konkrétnom novorodencovi.

Dôležitosť správnej kombinácie rodičovských génov preukázali minulé výskumy geneticky upravených myších embryí, obsahujúcich iba materské alebo iba otcovské gény. V prípade prvých sa zle vyvíjali tzv. mimoembryonálne tkanivá, potrebné na podporu rastu embrya, a embryá uhynuli krátko po implantácii do maternice. V prípade druhých sa síce spomenuté tkanivá vyvinuli celkom dobre, no samotné embryá boli vývojovo retardované. Akoby otcovské kópie niektorých génov boli dôležitejšie pre vývoj mimoembryonálneho tkaniva, kým materské kópie iných génov zasa pre vývoj plodu.

Vysvetľuje sa to tak, že medzi materské a otcovské genómy nemožno klásť znamienko rovnosti. Vybavené sú totiž odlišnými biochemickými vlastnosťami. Ide o chemické zmeny DNA (netýkajúce sa samej sekvencie DNA) alebo chromozómových bielkovín. Tieto tzv. imprinty, označované aj ako epigenetické modifikácie, vedú k odlišnej expresii príslušných génov v konkrétnom embryu. Jasne určujú, ktorý gén je od ktorého rodiča. Vyskytli sa názory, že práve tento jav je v pozadí nefungovania partenogenézy pri cicavcoch.

Ázijský triumf

Japonskí a juhokórejskí vedci z Konoovho tímu to teraz dokázali. Skombinovaním samičieho genetického materiálu z nerastúceho vajíčka novonarodených myší a zo zrelého vajíčka dospelého jedinca pripravili sériu myších vajíčok, v ktorých sa im jav imprintingu podarilo potlačiť. Z veľkej série takýchto vajíčok napokon náhradné myšie matky vynosili dve zdravé samičie mláďatá. Jedno, pomenované Kaguja, bádatelia nechali dospieť, druhé utratili, aby mohli urobiť dôkladnú genetickú analýzu.

Samička Kaguja sa v plnom zdraví dožila dospelosti a po oplodnení bežným spôsobom myším samcom počala, riadne vynosila a porodila vlastné mláďatá. Genetická analýza druhej samičky ukázala, že vyradenie imprintingu takmer na nulu znížilo výskyt genetických anomálií, ktoré normálne sprevádzajú partenogenetické myšie jedince. Imprinting je tak zjavne spôsob, "akým si samce zabezpečujú, aby bol ich genetický materiál pre potomstvo nevyhnutný".

Panika nie je namieste

Panika v mužskej časti ľudstva však nie je namieste. Imprinting akiste nejestvuje iba kvôli naplneniu sebeckých záujmov jedného pohlavia. Upozorňujú na to aj autori komentára v Nature David Loebel a Patrick Tam z University of Sydney (Austrália). Kým sa celkom neodhalí mnohostranná úloha imprintovaných génov vo vývoji jedinca, potreba účasti otca zostane zaručená. Veda však postupuje míľovými krokmi. A tak autorovi a spolu s ním aj mužskej časti čitateľov ostáva iba dúfať, že to napokon dopadne obojstranne prijateľným kompromisom, ako v závere vydarenej poľskej filmovej komédie Sexmisia, v duchu filozofie "ani s nimi, ani bez nich". Azda to druhé pohlavie - životná realita nás neustále poučuje, že o tom, ktoré pohlavie je vlastne "silnejšie", možno diskutovať - láskavo zohľadní.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Dušan Kováčik prichádza na súdne pojednávanie.

Kováčik najmenej jedenkrát prijal úplatok od Ľudovíta Makóa.


22m
Dušan Kováčik ako špeciálny prokurátor v roku 2010. Za ním vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic.

Nebol prvým špeciálnym prokurátorom. Úradu urobil hanbu.


15. júl
Peter Tkačenko

Líder Smeru cíti krv a vo vzduchu predčasné voľby.


4 h

Neprehliadnite tiež

Pozrite si live stream z prednášok Noci výskumníkov.


3 h
Hrebeň Wdowiak.

Preprava stavebného materiálu na Mars by bola astronomicky drahá.


ČTK 18. sep
Skryť Zatvoriť reklamu