SME

Delfská veštiareň očami vedcov

Apollónov chrám v Delfách je zasadený do až divadelne pôsobiacej horskej krajiny. Po náboženskej stránke býval najdôležitejším miestom starogréckeho ...


Rez pozdĺž Kernaského zlomu. Hore je rekonštruovaná podoba chrámu, v zapustenej časti v jeho strede sa nachádzala veštiareň. Vpravo od svätyne leží murovaný priestor Kernaského prameňa. Pri chráme sú znázornené ložiská travertínu. Ryha smerujúca do hĺbky pod veštiarňou je Delfský zlom.



Apollónov chrám v Delfách je zasadený do až divadelne pôsobiacej horskej krajiny. Po náboženskej stránke býval najdôležitejším miestom starogréckeho sveta, lebo v ňom sídlila mocná veštiareň (orákulum). Generáli sa v Delfách radili o stratégii. Kolonisti pred plavbou k brehom Talianska, Španielska a Afriky. Súkromné osoby o zdraví a investíciách.

Okolo tamojších rád sa krútili mnohé starogrécke mýty. Veštenie sa odohrávalo na zvláštnom mieste, adytóne (zóna zákazaného vstupu), v srdci chrámu a prostredníctvom zvláštnej osoby, Pýtie. Vybrali ju, aby hovorila - ako posadnuté médium - za Apollóna, boha veštectva. Hoci musela pochádzať z Delf, mohla byť stará alebo mladá, bohatá alebo chudobná, vysoko vzdelaná alebo negramotná.

Najprv však absolvovala dlhú a intenzívnu prípravu, počas ktorej ju podporovalo sesterstvo delfských žien, starajúce sa o večný svätý oheň v chráme.

Klasické vysvetlenie

Podľa tradície boli za vešteckou inšpiráciou delfského orákula geologické javy: priepasť, výpary, ktoré z nej stúpali, a vodný prameň. Strabón (64 pr. n. l. - 25 n. l.) uvádza, že "orákulum sídlilo v hlbokej jaskyni. Z jej ústia stúpala pneuma (plyny, výpary), vyvolávajúca v ľuďoch božskú posadnutosť. Nad touto rozsadlinou sedela na trojnožke Pýtia, ktorá vdychovala výpary a veštila."

Plútarchos (46 n. l. - 120 n. l.) bol aj kňazom a sám v Delfách slúžil. Apollóna pripodobnil k hudobníkovi, ženu jeho nástroju a pneumu brnkadlu, ktorým sa jej dotýka, aby prehovorila. Pneuma bola iba spúšťačom. Dôležitá bola príprava a rituálne očistenie vybranej ženy. Pneumu bolo cítiť ako sladkú voňavku. Stúpala "akoby z prameňa" v adytóne, kde sedela Pýtia, buď ako voľný plyn, alebo spolu s vodou a vodnou parou.

No v Plútarchovej dobe jej výrony zoslabli a stali sa nepravidelnými. Domnieval sa, že jej zdroj je v skale pod chrámom. Pýtia normálne bývala v miernom tranze. Nebránil jej dlho sedieť vzpriamene na trojnožke, vypočuť si otázky a dávať zrozumiteľné odpovede. Počas veštenia hovorila zmeneným hlasom a odpovede zvyčajne spievala. Hojne využívala slovné hračky. Po veštení vyzerala ako bežec po pretekoch či tanečnica po extatickom tanci.

Raz ju však kňazi donútili veštiť v nepriaznivý deň. V adytóne sa jej zmocnil zlý duch, úpela, vrieskala, hádzala sa, až sa napokon vo dverách adytónu zrútila. Po niekoľkých dňoch zomrela.

Nová tradícia

Okolo roku 1900 navštívil vykopávky, ktoré v Delfách robili francúzski archeológovia, mladý anglický klasicista Adolphe Paul Oppé. Neuvidel tam žiadnu priepasť a nepočul o žiadnych plynoch. Zakrátko uverejnil vplyvný článok. Tvrdil v ňom, že všetky staroveké výpovede, týkajúce sa delfskej veštiarne, možno spochybniť. Toto jeho "odstránenie falošných predstáv" sa stalo novou ortodoxiou.

Roku 1950 Oppého podporil francúzsky archeológ Pierre Amandry: Iba sopečná oblasť - a ňou Delfy neboli - by vyprodukovala plyn opisovaný klasikmi. Zdalo sa, že prípad je uzavretý.

Situáciu však zmenil prieskum aktívnych zlomov (súvisiacich s nedávnymi zemetraseniami) v Grécku v 80-tych rokoch. Jeden z autorov tohto článku (geológ de Boer) si vtedy všimol odkryté zlomové plochy východne i západne od svätyne v Delfách. Línia zlomu prebiehala pozdĺž južného svahu hory Parnas a pod samotnou veštiarňou. Poznal klasickú tradíciu, no nie jej moderné odmietnutie. Preto tomu nepripísal zvláštny význam.

Po vyše desiatich rokoch de Boer v Portugalsku stretol ďalšieho z autorov, archeológa Hala. Nad fľašou vína mu spomenul zlom prebiehajúci pod chrámom v Delfách. Hale, ktorý sa s Oppéovou ortodoxiou zoznámil ešte ako študent, mu oponoval. De Boer ho však presvedčil. Keďže si uvedomili, aké je to dôležité, vytvorili tím na výskum delfskej lokality.

Návrat ku klasike

Prvá výprava roku 1996 odhalila, že základy chrámu, odkryté francúzskymi archeológmi, nesú anomálne znaky. Vnútorná časť svätyne je zapustená dva až štyri metre pod ostatný chrám. Aj stĺporadie akoby sa tam prispôsobovalo dnes už zmiznutej štruktúre či terénnemu znaku. Vedľa zapustenej plochy bol do základov zabudovaný zložitý systém zberačov na odvádzanie vody z prameňa. Bádatelia sledovali východozápadnú zlomovú líniu, označenú ako Delfský zlom. Neskôr v rokline nad chrámom objavili odkrytú plochu druhého zlomu, Kernaského. Jeho línia prebieha zo severozápadu na juhovýchod a práve na mieste veštiarne pretína Delfský zlom. Skrýva sa pod starovekým terasovaním a zosuvmi skál, no vyznačuje ju rad prameňov, tiahnuci sa chrámom.

Medzitým sa zistilo, že i Apollónov chrám v Hierapolise (moderné Pamukkale) v Malej Ázii postavili nad prieduchom jedovatých podzemných plynov, konkrétne oxidu uhličitého, ktorý zabíjal obetné zvieratá. V Hierapolise však nebola veštiareň. No iné Apollónove chrámy v dnešnom Turecku boli veštecké a postavili ich nad aktívnymi geotermálnymi prameňmi, ako v Didyme a Clarose.

Zdalo sa, že sa vynára spojovací článok medzi Apollónovými chrámami a miestami geologickej aktivity.

Dokonalý plyn

De Boer podľa ložísk travertínu na svahoch nad delfským chrámom usúdil, že voda, ktorá ich vytvorila, stúpala cez vápenec. Geologické prieskumy hory Parnas ukázali, že okolo chrámu sa vyskytuje bitúmenový vápenec, obsahujúci až 20 percent petrochemických látok. Zlomy na svahoch Parnasu sa prerezali bitúmenovým vápencom. Pohyby pozdĺž nich ho trením zohriali, čím sa petrochemické látky vyparili. Potom stúpali zlomom s pramenitou vodou.

De Boer sa dozvedel, že aktívne zlomy v bitúmenovom vápenci pod dnom Mexického zálivu produkovali ľahké uhľovodíkové plyny ako metán a etán. Bádatelia preto v Delfách odobrali vzorky pramenitej vody a travertínu. Už v spolupráci s chemikom Chantonom v nich našli metán a etán, pričom druhá látka vznikla rozkladom etylénu. Chanton sám odobral vzorky vody z Kernaského prameňa v svätyni. Odhalil metán, etán a etylén. Fakt, že etylén má sladký zápach, sa zhodoval s Plútarchovým opisom.

Do tímu pribudol toxikológ Spiller. Ako asi také plyny účinkovali na ľudí v stiesnenom priestore adytónu? Keď predtým skúmal "fetošov", vdychujúcich výpary lepidiel a riedidiel, obsahujúce ľahké uhľovodíky, preukázal paralely s tranzom Pýtie. Ďalšie našiel v správach o experimentoch s anestetickými vlastnosťami etylénu, ktoré pred vyše polstoročím urobila priekopníčka americkej anestéziológie Isabella Herbová. Zistila, že 20-percentná etylénová zmes vyvoláva bezvedomie, no nižší obsah stavy tranzu. Zväčša zdravotne neškodné: Pacient zostal pri vedomí, dokázal sedieť a odpovedať na otázky, prežíval mimotelové pocity a eufóriu; keď prestal plyn pôsobiť, trpel amnéziou (stratou pamäti). Príležitostne však Herbová pozorovala prudkú reakciu: Pacient vydával divé nesúvislé výkriky a hádzal sa. Keby počas takého záchvatu vracal a časť vývratkov vdýchol, nutne by nasledovali zápal pľúc a smrť.

Spiller konštatoval, že vdychovaním etylénu možno vysvetliť všetky starovekými zdrojmi opisované účinky pneumy v Delfách.

Autori:
Archeológ J. Hale pôsobí na University of Louisville, geológ J. de Boer na Wesleyan University, chemik J. Chanton na Florida State University a toxikológ H. Spiller v Kentucky Regional Poison Center - všetko v USA. Tento text je skrátenou verziou ich článku, ktorý vychádza v aprílovom čísle českého vydania časopisu Scientific American. Skrátenú verziu pripravil Zdeněk Urban.

Aprílové číslo českého vydania Scientific American je práve v tlači. Viac na
WWW.SCIAM.CZ  Kontakt pre predplatné časopisu: Espero Publishing, s. r. o., Libušská 319, 142 00 Praha, ČR. Od polovice budúceho týždňa bude možné získať januárové a februárové číslo priamo v bratislavskom kníhkupectve Malé centrum, Radlinského 9. (FCHPT STU), neskôr aj ďalšie čísla.

Autor: JOHN R. HALE, JELLE ZEILINGA DE BOER, JEFFREY P. CHANTON, HENRY A. SPILLER

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu