Washington 21. apríla (TASR) - Ak ľudia niekedy pocestujú na Mars, ich pobyt na červenej planéte môžu vážne ohroziť elektrické minitornáda, pôsobením ktorých sa im môže toxický prach prilepiť na skafander, zistili vedci NASA.
Astronómovia už na Marse zaregistrovali víry a prachové búrky, ktoré podľa nich môžu generovať elektrické náboje rovnako, ako to na Zemi robia tornáda.
"Na Marse je pravdepodobne elektrické prostredie, ktoré sme dosiaľ nezmerali," hovorí William Farrell z vesmírneho letového centra NASA Goddard Space Flight Center. "Je dosť veľká šanca, že tam platí rovnaká fyzika ako tu."
Zatiaľ čo pozemské elektrické prostredie bežne vidíme počas búrok, hovorí Farrell, na Marse k tomu môže dochádzať tiež, no na podnet prašných búrok, veterných smrští a piesočných vírov.
Piesočný vír na Zemi je tornádo s priemerom od 10 do 100 metrov s vetrami rýchlosti 32 až 96 km/h, ktorý sa krúti okolo horúceho stĺpu vzdúvajúceho a vzduchu. Čiastočky prachu sa v ňom trú a vytvárajú elektrický náboj rovnakým spôsobom, ako napríklad trenie po koberci vytvára statickú elektrinu.
Na Marse môžu gigantické piesočné víry dosahovať priemer až 500 metrov a stúpať do výšky niekoľkých kilometrov, hovorí Farrell a jeho kolegovia, ktorých výskum vyšiel v najnovšom vydaní odborného časopisu Journal of Geophysical Research.
Okrem toho zúria na červenej planéte obrovské prašné búrky, ktoré môžu pokryť celé regióny Marsu, ba dokonca i celú planétu, a môžu trvať aj celé mesiace. Tak ako na Zemi môže týždeň trvajúca piesočná búrka v oblasti ako napríklad Irak spôsobiť paniku kvôli zariadeniu i osadenstvu, niekoľkomesačné piesočné víry marťanských rozmerov by mohli spôsobiť problémy ľudským návštevníkom planéty.
"Keď ste kozmonaut a uviaznete v tomto na tri mesiace, nijak vám to neuľahčí život," komentoval stručne Farrell.
Podobne ako na Zemi, aj mintornáda na Marse môžu byť schopné vyprodukovať elektrické pole intenzity 4000 voltov na meter - čo síce z pozemského hľadiska nie je dosť ani na hriankovač, no je to viac než dosť na to, aby vytvorili nebezpečné statické náboje spôsobujúce priľnutie prachových častíc na skafander a zariadenie, upozornil Farrell.
"Marťanský prach len tak sám od seba nespadne a budete musieť stráviť množstvo času, kým si ho dáte dolu. A momentálne ešte nie sme si istí, že marťanský prach je až taký zdravý," dodal vedec.
Budúca automatická sonda, ktorá má vyraziť k Marsu v roku 2007, má analyzovať prach červenej planéty a zistiť jeho možnú toxicitu. Americký prezident George W. Bush nedávno ohlásil ambiciózny plán vyslať na Mars ľudskú posádku už po roku 2015, čo sa vedcom z NASA nezdá veľmi realistické.
