;) |
Z pána siedmych morí – Sindibáda – sa medzičasom stala legenda, ale to v časoch rozmachu karierizmu nemožno nikomu zazlievať. Tento orientálny hrdina z mesta Syrakúz na to jednoducho má - jemu vlastný šarm, inteligencia a hlavne presvedčivý meč z neho robia ideálneho spoločníka na mori aj na súši. V hre Sinbad: Legend Of the Seven Seas, sa o tom teraz môžeme presvedčiť na vlastnej koži.
Príbeh nás vrhne do doby mýtických bájí o morských netvoroch a prchkých, všemocných bohoch. Zo Syrakúz jedného dňa zmizne Kniha mieru, dôležitá pre uchovanie pokoja medzi Dvanástimi mestami a prvoplánovo je z tohto prehmatu obvinený Sindibád. Do reťazí však vlezie v jeho mene Proteus, Sindibádov verný priateľ, ktorý presvedčí panovníka, aby dal Sindibádovi šancu dokázať svoju nevinu. Tak sa teda náš hrdina vydá na plavbu za stratenou knihou, aby očistil seba a z okov dostal Protea.
Hra začína tutoriálom, počas ktorého už síce hráte, ale všetko je to vlastne len taký tréning na osvojenie pohybu a bojových techník. Sindibád sa na prekvapenie (hra je 3rd person action) ovláda myškou, takže kam kliknete tam pobeží. Nie je to na škodu, v kombinácii s troma klávesmi na boj to funguje jednoducho a dobre. V súvislosti s týmto triviálnym systémom ovládania by bolo dobré hneď na úvod spomenúť významný fakt a to, že hra je určená hlavne mladším ročníkom. Príbeh, ručne kreslená grafika (bez krvavých scén a ohavností), náročnosť, dĺžka hry- to všetko robí zo Sindbáda artikel zaujímavý predovšetkým pre hráčov do 18 rokov. Možnou nevýhodou je len podmienka znalosti angličtiny (aspoň základy, lepšie však mierne pokročilý), bez ktorej prídete o príbeh a bude ťažšie naučiť sa všetky Sindibádove finesy.
;) | ;) | ;) | ;) |
Pokračujme ale vo vývoji udalostí okolo nášho hrdinu. Ako čoskoro vysvitne, treba kurz lode nastaviť na ostrov boha Erisa, ktorý podľa všetkých indícií osobne stojí za zmiznutím Knihy mieru. Cesta tam povedie cez púšťnu oblasť, ľadové vrchy, či tajomný ostrov. A tým je výpočet takmer aj kompletný, hra totiž obsahuje dokopy len 5 (!) levelov (plus - mínus nejaké to medzikolo ostreľovania s harpúnou), čo je pri všetkej úcte strašne málo. Keby boli tie svety aspoň rozsiahle ako napríklad v staršom gotickom kúsku Rune, ale tu máme len most na vylodenie, lúku, zrúcaninu (2x1 obrazovka), most do finále a bossa. Našťastie, aspoň sejvovať sa nedá, automatické uloženie po dokončení levelu to urobí za nás. Tak je aspoň trochu postarané o aké-také napätie.
Variabilitou sa veľmi nemôžu chváliť ani nepriateľské jednotky - piráti, kostričky, yeti, teda nič, čo sme inde nemohli vidieť. Ani schopnosti ich nijak nevyznamenávajú, čo je teda dosť smutné - pozerať sa ako do vás tie hnusoby búšia stále rovnako. Finálové monštrá sa dajú bez problémov zvládnuť, ani netreba dlho hútať nad fintami, know–how sa vždy vypíše v textovom poli v dolnej časti obrazovky. Tam sa mimochodom objavujú aj všetky dôležité informácie o hre a jej ovládaní a tiež príbeh, ktorého spracovanie je kapitola sama o sebe. Je totiž spracovaný komiksovou formou - obrázky, skrolujúci text, ďalšia strana, nové obrázky, iný text, ďalšia strana, celostranový obrázok, text a tri bodky. Nápis LOADING. A tak dokola, po každom leveli. Animácie ako predely sa vyskytujú v hre poskromne, sú enginové a dosť o ničom, navyše celé to nedosahuje atmosféry ako mal podobne spracovaný Max Payne. To je už však trochu iný žáner...
Ak poznáte rozprávkový seriál Disneyho štúdií, Alladin, ba aj sa vám páči, potom budete grafickým spracovaním Sindibáda priam nadšený! „Sindi“ akoby „Alimu“ z oka vypadol, alebo ich museli pri pôrode od seba odtrhnúť skalpelom, ak viete na čo myslím. Podobne ostatné figúrky v hre majú v sebe všetko dobré z ťahov štetcov profesionálnych maliarov. Na ostatok, v 3D prevedení to vyzerá super a hoci možno trochu jednoducho, je všetko presne také, ako má. Výčitky môžu mať autori akurát kvôli slabo spracovaným svetom a okoliu, kde si mohli dať trochu viac námahy nielen s grafikou, ale aj celkovým dizajnom úrovní. Takto je to celé trochu chudobné. A to my, hráči, veru radi nemáme...
Najsvetlejší bod na celej strastiplnej púti plnej nebezpečenstiev tvorí hudobná sekcia hry. Parádne orientálky a iné ľudovky rezko vyhrávajú do Sindibádovho kroku a ideálne podfarbujú dianie a atmosféru scenérií. Zvlášť dobré je použitie typických hudobných nástrojov ďalekého východu, oplatí sa to vypočuť.
Hru som inak hral celkom rád a dokázala aj príjemne pobaviť, ale potenciál má rozhodne nevyužitý. Domyslené sú snáď len boje, kedy je radosť pozerať na Sindibádove chmaty a šikovnosť, s akou v ruke obracia svoj meč. Kúzla už za veľa nestoja, aj postaršie Diablo vyzeralo v tomto smere lepšie. Takže si poďme Sindibáda zosumarizovať: pekne nakreslená akčná hra s dobrou hudbou a krátkou životnosťou, zábavná najmä pre deti. Čo som nezachytil v tejto vete, dočítate sa v „pitve“ jednotlivých zložiek o pár riadkov nižšie.
;) | ;) | ;) | ;) |
GRAFIKA 6 / 10
Disneyho vplyv je celkom zjavný, takže veľké plochy potiahnuté jednofarebnou textúrou boli možno zámer. Napriek tomu sa grafici mohli s hernými svetmi trochu viac pohrať a „vypiplať“ ich. Aspoň postavičky sú pekne rozanimované a celkom originálne nakreslené. Grafika však kríva aj v prípade „interiérov“ jednotlivých levelov - objektov je v prostredí málo (interaktívnych je len zopár) a vyzerajú dosť žalostne.
INTERFACE 8 / 10
Pán siedmych morí sa ovláda naozaj jednoducho, na spôsob posúvania jednotiek v stratégiách - čiže klik sem, klik tam. K tomu tri klávesy na boj a mágiu nie je vôbec veľa a tak sa všetky ťahy aj s kombo - údermi dajú rýchlo osvojiť.
HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Pusté sekanie jedinou (!) zbraňou a dvoma kúzlami omrzí rýchlejšie, než hru stihnete dohrať, takže vzhľadom na jej „dĺžku“ je to tesne pred koncom:-). Situáciu nezachránia ani medzihry z vlastného pohľadu (FPS-like), kde sa Sindibád chopí harpúny a likviduje príšerky na diaľku. Radosť z hrania takto vzniká predovšetkým na začiatku, kým sú hrdinove pohyby neopozerané a kým dorazíte k prvému bossovi. Ďalej je to už len beh-sekanie–čítanie textu-beh-sekanie-a–tak-ďalej.
MULTIPLAYER
Tak by ma zaujímalo, prečo 3-rd person action v poslednej dobe nepodporujú hru viacerých hráčov. Mafia, Freedom Fighters a teraz Sindibád. Keby tam autori dali aspoň nejaký vs. mode pre dvoch, na jednom počítači - napr. jeden hráč dobýja pevnosť a druhý sa mu v tom snaží zabrániť harpúnou. Veď variácií je toľko...
ZVUKOVÉ EFEKTY 5 / 10
Ozvučenie je v tejto hre priemerné, ničím sa nevymyká z medzí dnešného štandardu. Rinčanie nabrúsenej ocele, špľachtanie vĺn, svišťanie vystrelených šípov - to všetko sa dá počúvať, ale náročnejší „poslucháč“ nijako nadšený nebude. Okrem toho veľmi chýba hovorené slovo, alebo aspoň nejaké pokriky. A hlas rozprávača príbehu, ktorý z mne nepochopiteľných dôvodov autori z hry úplne vypustili.
HUDBA 8 / 10
Vyníma sa spomedzi ostatných komponentov tejto gamesy asi najviac. Bohatierske melódie poprešpikované starodávnymi ambientnými vsuvkami, úplne ako za čias mocných sultánov a necudných eunuchov. Škoda, že skladieb nie je viac, ako kompaktnejší celok by tento soundtrack určite stál za viac než jedno počutie. No nič, hlavne že sa do hry hodí a je mimoriadne vydarený.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Predstavte si, ako ranený SindIbád leží na zemi, okolo neho zhluk nemŕtvych. Namiesto toho, aby ho dorazili, však čakajú kým sa pozbiera a bude opäť bojaschopný! Jasné, hovoríme o hre pre deti, ale aj tak. Aspoňže majú légie zatratencov logiky toľko, že neútočia po jednom, ale v skupinke, všetci naraz. Tým náročnosť postupne narastá a aj na easy robia nepriatelia ku koncu riadnu šarapatu. Akurát finálni súperi mi pripadali príliš ľahký a jednoduchý na porazenie. Ale znovu - je to predsa len hra pre deti.
;) | ;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5 / 10
Pravdepodobnosť, že Sindibáda budete hrať až do úplného vyčerpania je asi taká vysoká, ako že v osobáku Komárno – Nové Zámky stretnete stredoškoláka čítajúceho 500 stranovú zbierku Durrenmattových noviel v nemeckom vydaní. Preto ak máte radi tento herný žáner a chcete sa dostatočne „vyhrať“, skúste napr. radšej Freedom Fighters (recenzia). Ale na druhej strane môžete Sindibádovými dobrodružstvami potešiť niekoho mladšieho (ideálny prípad je, ak sa dotyčný učí angličtinu), takže ak ste doteraz márne hľadali vhodný darček k narodeninám pre rodinného benjamínka, stojí kúpa tejto hry minimálne za zváženie.
