V e-obchode budeme v EÚ poslední

Slovensko bude najzaostalejším členom Európskej únie v rozvoji internetu a moderného elektronického obchodu. V rebríčku analytického odboru časopisu Economist zverejnenom minulý týždeň sa spolu s Mexikom nachádzame na 39. - 40. mieste zo 64 hodnotených krajín sveta, čo je najhorší výsledok zo všetkých terajších aj nových členov Európskej únie.

Oproti minulému roku je to pokles o ďalších päť miest, keď nás preskočila Argentína aj pobaltské štáty, ktoré v rebríčku predtým nefigurovali. Výrazné je naše zaostávanie najmä za Estónskom a Českou republikou (26. a 27. miesto).

V čom zaostávame

Slovensko je v Európe posledné v troch zo šiestich súhrnných kritérií, podľa ktorých bol rebríček zostavený. Relatívne najlepšie, celkovo na 33. mieste na svete, sme na tom v rozvoji infraštruktúry. Prístup k internetu, počítačom či kvalitným telekomunikačným službám je u nás stále o niečo lepší, ako v Poľsku, Litve a Lotyšsku, celkovo nám teda v 25-člennej EÚ bude patriť 22. priečka. Tieto tri krajiny za nami mierne zaostávajú aj v príprave legislatívy súvisiacej s moderný- mi formami komunikácie. V do- stupnosti odborných poradcov pre oblasť elektronických služieb sme už spolu so Slovinskom predposlední pred Litvou.

V kategórii "sociálne a kultúrne prostredie" analytici zohľadňovali vzdelanosť obyvateľov (nielen) v práci s internetom, ochotu pracovať s novými technológiami, ale aj ich ochotu riskovať a zakladať nové podniky prinášajúce na trh originálne nápady - Slovensko tu skončilo v Európe posledné spoločne s Poľskom.

Úplne poslední v Európskej únii sme aj v hodnotení celkovej ekonomickej klímy v krajine, kde sa zohľadňuje aj politická stabilita, sila ekonomiky, autorita regulačných orgánov štátu a jeho schopnosť podporovať konkurenciu.

Najhoršie je na tom Slovensko vo využití internetu na obchodovanie medzi firmami a v investíciách štátu do informačných technológií - okrem všetkých členov únie nás predbehli aj krajiny ako Bulharsko, Venezuela či Kolumbia.

Celosvetovo dominuje Škandinávia

V prvej päťke internetovo najrozvinutejších krajín sveta sa objavili všetky štyri škandinávske krajiny na čele s Dánskom, ktoré spoločne s Veľkou Britániou prvýkrát zo špičky rebríčka vytlačili Spojené štáty. Škandinávske krajiny podľa správy profitujú z dobrej infraštruktúry, kvalitných vzdelávacích systémov a dobrého právneho a regulačného zázemia, vďaka čomu tam internet výrazne zmenil životy občanov - od spôsobu ich komunikácie s úradmi cez pracovné zvyklosti až po spôsob nakupovania.

Spojené štáty, ktoré kedysi rebríčku výrazne dominovali, za Škandináviou zaostávajú najmä v rozšírení vysokorýchlostného internetu. Chýba im však aj legislatíva, ktorá by donútila k spolupráci a zdieľaniu zdrojov konkurenčné telekomunikačné spoločnosti.

Výrazný pokrok za minulý rok zaznamenala aj Južná Kórea, správa však chváli aj chudobnejšie krajiny ako Mexiko a Rumunsko, ktorých vlády sa rozhodne vrhli na budovanie elektronických systémov na komunikáciu s občanmi. India, Južná Afrika či Bulharsko si zasa budujú silnú pozíciu ako outsourcingové základne pre informačné projekty objednané z vyspelých krajín.

Podľa Economistu stále hrá najdôležitejšiu úlohu pri rozvoji elektronického obchodu štát, ktorý dokáže pri využití elektronického obstarávania vládnych kontraktov ľahko "donútiť" súkromné firmy, aby začali obchodovať elektronicky.

Členstvo v únii pomôže

Charakteristikou strednej a východnej Európy sú stále nízka penetrácia internetu a konzervatívny prístup vlád k novým technológiám. Napríklad širokopásmový internet tu využíva len jedno percento ľudí v porovnaní s piatimi v západnej Európe.

Analytici tu však predpovedajú rýchly rast počtu dostupných elektronických služieb. Najmä krajiny vstupujúce tento rok do EÚ budú výrazne profitovať z možnosti výmeny skúseností v oblasti e-governmentu s vyspelejšími štátmi. Práve táto intenzívna komunikácia o úspešných projektoch v oblasti elektronickej vlády a možnosť ich rýchleho a koordinovaného nasadenia v iných štátoch je po- dľa Economistu najväčšou výhodou členov Európskej únie napríklad v porovnaní s ázijskými tigrami, ktoré si naopak ostro konkurujú.

http://eb.eiu.com/err2004

ADSL: Za nami už len Grécko

Prioritou Európskej únie v informačných technológiách na najbližšie roky je rozvoj vysokorýchlostného pripojenia na internet. Spomedzi dvadsiatich piatich členov rozšírenej Európskej únie bude Slovensko v tomto ukazovateli na predposlednom mieste, len pred Gréckom. Vyplýva to z porovnania na základe údajov agentúry PointTopic, ktoré zverejnilo české občianske združenie Internet pro všechny na svojej webovej stránke www.ipv.cz. Na Slovensku pripadá na tisíc obyvateľov 1,7 prípojky na vysokorýchlostný internet, kým napríklad v Česku je to 1,9, v Poľsku 3,7, v Slovinsku 20,5 a v najvyspelejšom Dánsku 88 - až päťdesiatkrát viac.

Podľa predsedu českej neziskovej organizácie však Slovensko už "prekonalo počiatočné problémy" a zrovnáva krok aspoň s Českou republikou, keď je v množstve pripojení na počet telefónnych liniek (nie na počet obyvateľov) už dokonca ďalej, než Česko. (tb)

Pripravenosť na elektronický obchod

Kladné číslo vyjadruje zlepšenie pozície krajiny. Zdroj: EIU