Washington 19. apríla (TASR) - Vedci z inštitútu Karolinska vo Švédsku a americkej Sackler School of Medicine vyvinuli geneticky upravené myši, ktoré neprodukujú žiadny cholesterol a napriek tomu sú životaschopné.
Pomocou týchto myší chcú výskumníci podrobne skúmať význam cholesterolu pre organizmus. O experimentoch s hlodavcami informoval časopis Science.
Cholesterol plní rôznorodé úlohy. Okrem iného je hlavnou zložkou bunkových membrán a predstupňom mnohých dôležitých molekúl, napríklad steroidných hormónov alebo žlčových kyselín, ktoré sa podieľajú na trávení tukov.
Väčšinu potrebného cholesterolu produkuje samotný organizmus, malá časť sa prijíma v potrave. Aj tu však platí, že priveľa dobrého škodí. Vysoká hladina cholesterolu totiž významne prispieva k tvorbe povlakov na vnútorných stenách ciev pri artérioskleróze.
V rámci pokusov s myšami vedci znefunkčnili gén Dhcr24, obsahujúci informácie pre produkciu enzýmu desmosterol-reduktáza, ktorý je potrebný v poslednej fáze biosyntézy cholesterolu. To spôsobilo, že cholesterol nahradila v celom tele chemicky príbuzná molekula desmosterol.
Novonarodené myši boli síce o štvrtinu menšie, rástli pomalšie ako normálne zvieratá a boli neplodné, ale napriek tomu dospeli bez väčších problémov. Vedcov to prekvapilo, pretože cholesterol je nevyhnutný pre tvorbu bunkovej membrány a mnohých hormónov.
Génové defekty, ktoré u človeka blokujú produkciu cholesterolu, sú smrteľné už vo veľmi skorom embryonálnom štádiu. Nenarodené myši prežili preto, lebo cholesterol im dodával organizmus matky. Až po narodení sa celý objem cholesterolu nahradil desmosterolom.
