Zákon odoberie SAV viac peňazí, ako jej rozpočet pridá

BANSKÁ BYSTRICA 29. októbra (SITA) - Návrh štátneho rozpočtu na rok 2002 navýšil Slovenskej akadémii vied príjmy o sedem miliónov Sk, ale zákon o verejnej a štátnej službe ju prinúti zvýšiť mzdové výdavky o 67 miliónov Sk. Dnes to na stretnutí s novinármi

pri príležitosti vernisáže výstavy SAV sa predstavuje v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici uviedol podpredseda SAV Fedor Čiampor. Upozornil, že podiel výdavkov na vedu a výskum na HDP klesol v SR z nedávnych 0,38 % na 0,31 %, ale v krajinách EÚ sa pohybuje okolo jedného percenta.

SAV, ktorá sa skladá z 60 ústavov pôsobiacich v stovkách objektov, v návrhu rozpočtu dostala na investície desať miliónov Sk a na opravy 2,5 miliónov Sk. Ako podotkol, Česká akadémia vied disponuje rozpočtom 3,5-krát väčším a navyše má väčšie mimorozpočtové zdroje. Na jeden experimentálny projekt sa v SAV vraj vynakladá pre tímy desiatich až 12 ľudí 100 až 120 tisíc Sk limitovaných len na bežné výdavky, z ktorých polovicu spotrebujú telefóny a pracovné pomôcky (predpísané biele plášte, rukavice), zatiaľ čo v USA majú troj- a štvorčlenné tímy okolo 400 000 USD, z ktorých môžu kúpiť aj rôzne prístroje. Za absurdné považuje, že súkromné firmy žiadajú štát o podporu svojho výskumu, pretože už bývalý generálny tajomník KSČ Miloš Jakeš v povestnom prejave, kde spomínal "kôl v plote", odmietol štátnu podporu projektov zameraných na vlastné zisky fabrík.

Podpredseda konštatoval, že zatiaľ má SAV dostatok mladých vedcov - vekový priemer SAV sa pohybuje od 42 do 45 rokov, prestarnutý je len lekársky výskum - a podporuje ich pôsobenie v zahraničí. Zlé je však to, že sa ich vracia len tretina, pretože 95 % tam nájde výborné uplatnenie, ktorému nemožno s hrubým platom 7000 Sk doktoranda či 12 000 Sk vedeckého pracovníka konkurovať. Nedobrá situácia sa črtá aj so školiteľmi, lebo starnú a o niekoľko rokov už nebude mať doktorandov kto školiť. Dodal, že udržanie doktorandov a vedcov je nielen vecou rastu miezd či možnosti získať byt, lebo výskum ako radosť z uvažovania a chápania prírody je predovšetkým vecou ľudského genómu.

ku;vt