Vedci veria, že najbližší obývaný Zemi podobný svet by mohol byť vzdialený len niekoľko svetelných rokov. V roku 1961 navrhol vedec Frank Drake jednoduchý vzorec na výpočet množstva technologicky vyspelých civilizácií v našej galaxii Mliečna dráha.
Problém však je, že Drakova rovnica obsahuje niektoré ťažko odhadnuteľné parametre, ako napríklad počet Zemi podobných planét obiehajúcich okolo hviezd, a percento planét s pravdepodobnosťou rozvinutého života.
Nemeckí vedci z postupimského Inštitútu pre výskum dôsledkov klímy nedávno určili nové limity pre tieto parametre, oznámil časopis New Scientist. Najskôr stanovili počet planét ležiacich v obývateľnej zóne hviezdy, čo je priestor s teplotou umožňujúcou život. Dospeli k číslu 500.000 "Gaií", teda planét mimo slnečnej sústavy s globálne rozvinutou biosférou.
Ďalšiu časť odhadu založili na teoretickej úvahe, že len jedno percento všetkých hviezd v Mliečnej dráhe obklopujú planéty podobné Zemi, pričom život vznikne a vyvinie sa len na jednom percente zo všetkých obývateľných planét.
V určitom smere sú nové výpočty oveľa konzervatívnejšie než predošlé. Niektorí napríklad verili, že ak je planéta obývateľná, nevyhnutne sa na nej vyvinie život.
Niekoľko ďalších expertov považuje výsledky za unáhlené. "Nemôžeme vedieť, či sú odhady správne alebo nie. Nemáme žiadne údaje," povedal Donald Brownlee, astronóm z Washingtonskej univerzity v Seattli. Geoffrey Marcy z Kalifornskej univerzity v Berkley, ktorý pomohol objaviť niekoľko planét ležiacich mimo slnečnej sústavy, sa vyjadril: "Nevieme dosť na to, aby sme predpovedali obývateľnosť."
Niektoré z dnešných otáznikov by mohli byť vyriešené na konci tohto storočia, kedy americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) a Európska vesmírna agentúra (ESA) vypustia vesmírne teleskopy citlivé na hľadanie planét. Darwinov teleskop od ESA a hľadač obežníc typu Zeme od NASA budú schopné analyzovať atmosféry planét ležiacich mimo Slnečnej sústavy a hľadať chemické náznaky života. Mali by byť funkčné okolo roku 2015.
3 han np
