Helena, Katarína, Velda, Tara, Xenia, Jasmina, Uršula. Asi by sme si ich mená mali zapamätať. Jedna z nich bola našou pramatkou. Možno to bola práve Helena, ktorá žila pred 20 000 rokmi. V každom prípade svoj rodokmeň až k nej by mohlo vystopovať 47 percent z dnešných 650 miliónov žijúcich Európanov.
"DNA nebledne a nepodlieha skaze ako starobylý pergamen, nezhrdzavie v zemi ako meč dávno mŕtveho bojovníka. Nezničí ju vietor ani dážď, nezborí ju zemetrasenie, ani nezhorí pri požiari. Je to pútnik z dávnych čias, ktorý prebýva vo vnútri nás."
Tieto poetické slová napísal oxfordský genetik Bryan Sykes v knihe Sedem dcér Eviných (Paseka, Praha, 2004). Je to fascinujúci príbeh o hľadaní čitateľnej správy od našich predkov, ktorú nesie v každučkej bunke svojho tela každý z nás. Tá správa je zašifrovaná v mitochondriálnej DNA, ktorá je úplne zanedbateľnou súčasťou ľudského genómu. Práve tá sa však nakoniec stala rozhodujúcim dôkazom skutočnosti, že väčšina z nás je potomkami paleolitických lovcov a zberačov.
Čo sú vlastne mitochondrie a prečo práve ony prispeli k objasneniu vzrušujúcej záhady ľudského rodu? Sykes čitateľa vedie s talentom pedagóga cez úskalia bunky (mitochondrie sú jej súčasťou), fungovania genetiky alebo záhad najznámejších archeologických nálezov až k záverečnému dramatickému odhaleniu. Približuje nám atmosféru vedeckých konferencií, ako keby to boli rytierske turnaje na život a na smrť.
Opis jeho súperenia s najväčším odporcom - významným genetikom Luigim Cavalli-Sforzom ("mužom, ktorého slávu možno porovnávať azda iba s jeho eleganciou") si v ničom nezadá s trilerom. So všetkým, čo k tomu patrí, vrátane urazenej hrdosti jednej z bývalých Sykesových kolegýň a zle odpísaných sekvencií mitochondriálnej DNA. Vrátane neodbytných novinárov a titulkov typu "Prasa zachraňuje výskum DNA", vrátane skutočnosti, že o všetkom rozhodla náhoda, vlastne nehoda, keď sa autor v roku 1990 na Rarotonge na Cookových ostrovoch v Polynézii na motorke zrazil s palmou a zlomil si ruku. A tak si zopakoval osud niekdajších vzbúrencov z lode Bounty. Na rozdiel od nich ho však pri vynútenom pobyte na Rarotonge stále prenasledovala jedna otázka: Ako sa Polynézanom podarilo tento ostrov objaviť a usadiť sa na ňom a odkiaľ vlastne prišli?
Bryan Sykes napísal vedecký bestseler, ktorý prečíta jedným dychom azda aj ten, kto v živote nepočul o mitochondriách. Kniha oxfordského genetika dnes oprávnene okupuje popredné priečky top-ten mnohých kníhkupectiev.
