Táto snímka ukazuje nález francúzskych vedcov na Cypre. Pri vykopávkach zvyškov dediny obývanej ľuďmi asi pred 9500 rokmi našli v hrobe kostru mačky spolu s ľudskými ostatkami. FOTO - ČTK/AP
Francúzski archeológovia našli na Cypre hrob zo staršej doby kamennej. Boli v ňom okrem iného kosti človeka a mačky, symetricky rozložené asi 40 centimetrov od seba. Pretože hrob je starý 9500 rokov, tento nález možno prepíše históriu nášho spoločného života s mačkami. Až doteraz sa predpokladalo, že prvé mačky žili s ľuďmi približne pred 8000 rokmi práve na Cypre, a že skrotenými domácimi miláčikmi sa stali približne v roku 3000 pred n. l. vďaka starým Egypťanom.
"Z nálezu možno odvodiť blízky vzťah medzi človekom a mačkou počas ich života," vysvetlil Jean-Denis Vigne z parížskeho prírodovedného múzea v časopise Science. Jeho kolega, Jean Guilaine z Antropologického centra v Toulouse pre BBC News Online povedal, že zrejme išlo o mačku, ktorá mohla byť "niečo medzi divou a skrotenou", nevylúčil však ani možnosť, že to už mohla byť domestikovaná mačka.
Asi osemmesačnú divú mačku plavú (Felis silvestris libyca) podľa vedcov k ostatkom tridsaťročného zosnulého (prípadne zosnulej) uložili zámerne. Práve tento druh mačky je predkom dnešnej mačky domácej. Aj keď zviera nevykazuje zjavné známky zranení, je možné, že ho usmrtili iba preto, aby ho rituálne pochovali spolu s jeho majiteľom. V hrobe sa našlo aj veľké množstvo obetných darov - morských mušlí, šperkov a náradia, čo by mohlo svedčiť o vysokom spoločenskom postavení pochovaného.
Spoločný hrob podľa vedcov tiež dokazuje, že vzťah medzi človekom a mačkou vtedy nebol založený iba na úžitku, ale mohol mať aj duchovný, prípadne náboženský význam. Úžitok mačky bol však už vtedy nepochybný. Počas neolitu sa rozšírilo z Blízkeho východu poľnohospodárstvo, a s ním aj sýpky, ktoré sa stali lákavým cieľom dobyvačných výprav myších armád.
Už skôr sa vedelo, že mačky na Cyprus doviezol človek. Doteraz však nebolo jasné, či išlo o krotké alebo divé zvieratá. "Teraz už vieme, že tieto mačky boli spojené s človekom," zdôraznil Vigne.
Hrob objavili v niekdajšej dedine Šillurokambos, kde žili ľudia v období 8300-7000 rokov pred n. l. (ač, čtk)
