Londýn 13. apríla (TASR) - Ľadový pancier Grónska sa asi za 1000 rokov úplne roztopí, v dôsledku čoho stúpne hladina oceánu o sedem metrov. Je to výsledok klimatických modelov britských vedcov, ktorí vypracovali rôzne scenáre zvýšenia koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére a s tým súvisiaceho globálneho otepľovania.
V 34 z 35 modelov, počítajúcich so značnými výkyvmi množstva emisií skleníkových plynov, sa v nasledujúcich 350 rokoch dosiahla hraničná hodnota, ktorá nezvratne spôsobí topenie ľadu aj vo vnútrozemí Grónska, píšu vedci na stránkach časopisu Nature.
"Bez ľadového štítu sa podnebie Grónska výrazne zmení," konštatoval Jonathan Gregory z University of Reading. Spolu s kolegami z Inštitútu Alfreda Wegenera v Bremerhavene a zo Slobodnej univerzity v Bruseli zistil, že na to, aby sa z Grónska stal zelený ostrov, stačí globálne oteplenie o necelé tri stupne Celzia.
Dôvodom takejto extrémnej reakcie je väčšia citlivosť severských regiónov na teplotné zmeny. Ústup ľadu totiž so sebou prinesie menšie množstvo odrazeného slnečného žiarenia. Niektoré klimatické scenáre na najbližšie storočia dokonca počítajú v Grónsku až s osemstupňovým oteplením.
Gregory varuje, že ak sa globálna klíma vráti do svojho pôvodného stavu, grónsky ľadový štít sa už neobnoví. Sneženie, odraz slnečného žiarenia a prirodzené topenie totiž nedovolia opätovný vznik ľadovcov. Na dramatickú zmenu podnebia v Grónsku stačí podľa výpočtov už koncentrácia CO2 vo vzduchu 450 ppm (parts per milion, čo je počet objemových častí plynnej látky v milióne objemových častí vzduchu). Už v súčasnosti sa namerali hodnoty 370 ppm. V čase pred obdobím industrializácie, keď sa ešte nespotrebúvalo zásadné množstvo fosílnych palív, dosahovala koncentrácia v Grónsku 280 ppm.
V tomto kontexte získavajú význam rezervoáre oxidu uhličitého, v ktorých by sa natrvalo "uskladnili" značné množstvá tohto hlavného skleníkového plynu. Uvažovalo sa o obohatení Južného ľadového mora síranom železnatým, aby sa podporilo množenie rias, ktoré by viazali CO2. Práve skončené testy, v rámci ktorých sa do mora vysypalo 7000 ton síranu železnatého, však ukázali, že celé Južné ľadové more by pojalo maximálne desať percent z asi šesť miliárd ton CO2, ktoré sa ročne vypustia do atmosféry. A to je málo na účinné zníženie objemu CO2 v atmosfére. Paralelne vedci hľadajú možnosť natlačenia CO2 do prázdnych ložísk zemného plynu.
