* Indickí a francúzski astronómovia vedení Humom Chandom z IUCAA v Pune (India) pozorovaním kvazarov overili, že tzv. konštanta jemnej štruktúry (určuje intenzitu interakcie nabitých častíc a elektromagnetických polí), je naozaj konštantná aj v kozmologickom čase.
* Podľa analýzy takmer 100 000 blízkych galaxií, ktorú vykonal tím Raula Jimeneza z University of Pennsylvania (USA), vyvrcholila tvorba hviezd vo vesmíre pred približne piatimi miliardami rokov. Navyše čím sú galaxie hmotnejšie, tým viac starších hviezd obsahujú.
* Zemskému magnetickému poľu trvá inverzia ("výmena" či preklopenie magnetických pólov) priemerne iba 7000 rokov a nie vyše dvojnásobok, ako sa myslelo. Zistil to Bradford Clement z Florida International University (USA). Presná dĺžka javu však rastie so zemepisnou šírkou.
* Jonathan Gregory z University of Reading (Veľká Británia) s kolegami predpovedá, že pri súčasnom tempe globálneho otepľovania stúpne priemerná teplota v Grónsku do roku 2350 až o osem stupňov Celzia. Topenie tamojšieho ľadového štítu zdvihne hladiny morí o vyše sedem metrov.
* Tím Gregoryho Asnera z Carnegie Institution of Washington (USA) vyvinul účinné meranie sucha v lesoch a pralesoch zo satelitov. Pomôže predpovedať riziko požiarov.
* Podľa Briana Weissa a Reubena Kaufmanna z University of Alberta (Kanada) samce kliešťov odovzdávajú samiciam pri kopulácii bielkovinový faktor, vďaka ktorému cicaním zväčšia svoju hmotnosť až stokrát a nie iba desaťkrát ako kliešte panny (rozdiel ukazuje obrázok).
* Tímy Richarda Simerlya z Oregon Health and Science University a Shirly Pintovej z Rockefeller University (USA) zistili na myšiach, že hormón leptín, kľúčový pre reguláciu telesnej hmotnosti, pôsobí na tzv. arkuátové jadro hypotalamu v mozgu.
* Elisabeta Traggiaiová z Institute for Research in Biomedicine v Bellinzone (Švajčiarsko) s kolegami transplantovala myšiam ľudské kmeňové bunky z pupočníkovej krvi a vytvorila "živý model" nášho imunitného systému, vrátane T a B lymfocytov a dendritických buniek.
* Tím Ane Rodriguesovej z organizácie Conservation International (USA) s kolegami upozorňuje, že ochrana ohrozených organizmov zostáva nedostatočná aj napriek faktu, že chránených je už 11,5 percenta zemského povrchu. Sieť totiž dostatočne nepokrýva ohniská biodiverzity.
* Podľa blížiacej sa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú škody na zdraví spôsobené nestriedmym pitím alkoholu celosvetovo porovnateľné s účinkami fajčenia.
