Treba hneď povedať, že kniha asi nebude zaujímavá pre tých, ktorí ani len netušia, čo je amygdala alebo hipokampus, prípadne si mýlia Kaniszov trojuholník s Kanisovou vilou (to prvé je - na rozdiel od druhého - optická ilúzia).
Kniha známeho neuropatológa a publicistu ide takpovediac rovno na vec. A tá "vec", definovaná v podtitulku knihy, je poriadne zamotaná. Ako by aj nie. Veď v hlave nosíme jeden z výsledkov asi 600 miliónov až 1,2 miliardy rokov dlhého vývoja života, a tento výsledok je zrejme najzložitejšou doteraz známou štruktúrou vo vesmíre (čo platí aj po nedávnom objave vody a metánu na Marse).
Zložitosť problematiky však autor rieši elegantne. Každá kapitola je členená na veľa menších častí so zaujímavými podtitulkami (typu Ako sa šepká do uška s piatimi strojčekmi? alebo Ako si nepamätať slovo šváb). Na konci kapitoly v rámčeku stručne zhŕňa hlavné ponaučenie, vyplývajúce z práve prečítaného; nasleduje aj literatúra pre tých, čo chcú ísť ešte ďalej. Veľmi treba oceniť aj záverečný výkladový slovník najpoužívanejších termínov a viac ako tridsať ilustrácií mozgu, rozobratého zo všetkých možných strán a pohľadov.
Otázka pre prípadného čitateľa, ktorý sa rozhoduje, či zoberie knihu do ruky, možno bude znieť aj takto: Má cenu obetovať pomerne vysokú sumu a snažiť sa prenikať do niečoho tak zložitého, čomu úplne nerozumie ani sám autor? Nuž, ako sa to zoberie. Niekomu by možno prekážalo žiť a zomrieť bez jedinej vedomosti o tom, čo z nás celý život robilo Homo sapiens sapiens. Alebo - a táto cesta je svojou jednoduchosťou zvlášť lákavá - kašľať na celú modernú (neuro)vedu a systematicky sa tak približovať k Homo sapiens stupidus, ktorý usilovne pracuje na svojom zániku, pretože používa niečo, čomu vôbec, ale vôbec nerozumie.
