Sekvencia zachytáva ohýbanie spodnej časti zobáka kolibríka, ktorý doháňa letiacu ovocnú mušku. Časové rozpätie troch snímok je necelé dve stotiny sekundy. FOTO - NATURE
Napísali o tom v najnovšom čísle časopisu Nature.
Sajú nektár, ale lovia aj hmyz
Kolibríky (Trochilidae) sa živia najmä nektárom z kvetov. Preto sa im vyvinuli dlhé, úzke a viac či menej zahnuté zobáky; diktuje to stavba kvetu špecifických rastlín, ktorých nektár sajú. Nektár však neobsahuje niektoré základné aminokyseliny, nevyhnutné pre zdravú výživu organizmu. Kolibríky to kompenzujú tak, že popri nektári sa kŕmia aj hmyzom. Lenže typický vták, ktorý sa živí výlučne lovom lietajúceho hmyzu, má naopak krátky zobák. Pre úspešné lapanie hmyzu za letu je navyše dôležitá schopnosť zobák čo najviac roztvoriť.
Spomenutá dvojica amerických bádateľov využila vysokorýchlostné video, aby zachytila jedince troch druhov kolibríkov - Archilochus colubris, Eugnes fulgens a Lampornis clemenciae - za letu pri love ovocných mušiek drozofíl. Vtáky na hmyz nalietali so široko roztvorenými zobákmi, aby zvýšili pravdepodobnosť, že ho lapia a rýchlo prehltnú. Ukázalo sa, že počas týchto náletov sa im vzdialenejšia polovica spodnej časti zobáka znateľne ohýbala nadol, čo zvyšovalo účinok roztvorenia zobáka. Ohýbanie rástlo s približovaním sa ku koristi. Sám roztvor zobáka pri koreni sa prakticky nemenil.
Ohybný bez kĺbu
Spodná časť zobáka kolibríkov pritom neobsahuje žiadny kĺb, uľahčujúci roztváranie zobáka, aký sa vyskytuje pri niektorých hmyzožravých vtákoch (vynikajú tým najmä lelkovité - Caprimulgidae). V prípade kolibríkov je ohýbanie výlučne elastické. Kolibríky chytajú hmyz najúspešnejšie (z vyše 60 percent) práve v základni roztvoru zobáka, nie v polovici jeho dĺžky či pri jeho špičke. Zobák navyše nielen ohýbajú nadol, ale aj mierne do boku.
Neočakávaný objav tohto typu sa týka intenzívne skúmanej skupiny vtákov. Ilustruje, že vedci sa občas priveľmi sústredia na jeden zreteľ (v tomto prípade vysávanie nektáru), zatiaľ čo iné im môžu uniknúť.
My ľudia, a s nami väčšina štvornožcov, máme spodnú čeľusť čiže sánku pohyblivú; horná čeľusť je pevne spojená so zvyškom lebky. Pri vtákoch je to iné. Horná čeľusť (horná časť zobáka) sa pohybuje proti lebke a často býva po dĺžke ohybná. Spodnú čeľusť (dolná časť zobáka) majú podľa definície tuhú, ohybnú iba pri lebke. Vznikla splynutím viacerých kostí. Ako sa teraz ukázalo pri kolibríkoch, táto definícia však nie je univerzálna.
