Pomarančový džús určite neuškodí ani počas tehotenstva. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV
Varovné výsledky nových výskumov predstavili americkí vedci. Zistili, že aj malé množstvo alkoholu, ktoré vypije budúca matka, môže poškodiť mozog dieťaťa. Jeden výskumný tím sa sústredil na výskum alkoholu na laboratórnych zvieratách a jeho výsledky prerátal tak, aby zodpovedali ľuďom. Druhá skupina sa zamerala priamo na deti alkoholičiek.
Zomierajúce neuróny
John Olney, profesor lekárskej fakulty Washingtonovej univerzity v Saint Louis, spolu so svojimi kolegami skúma už rad rokov vplyv alkoholu na myši. V minulosti - podobne ako iní výskumníci - preukázal, že veľké dávky tejto legálnej drogy zabíjajú mozgové bunky. V poslednom čase sa však zameral na hľadanie minimálnej dávky, ktorá je ešte škodlivá.
"Zistili sme, že keď sú oplodnené myši vystavené počas hodiny hladine alkoholu 0,7 promile, plodu v ich tele odumiera podstatne viac nervových buniek ako zvyčajne," povedal na nedávnom výročnom zasadnutí Americkej asociáce pre povznesenie vedy (AAAS) v Seattli.
To, že vyvíjajúcemu sa plodu rastú a odumierajú neuróny, je úplne prirodzené. Podstatné však je množstvo zomierajúcich nervových buniek, ktoré je pri plodoch "opitých" myších matiek vyššie. Vedci tiež objasnili prečo.
Pri vývoji mozgu sa medzi nervovými bunkami vytvárajú prepojenia - synapsy. Pritom sú mozgové bunky naprogramované tak, že automaticky odumrú, keď sa im nepodarí vytvoriť synapsy v určenom čase. Alkohol ovplyvňuje chemické látky v mozgu, ktoré vytváranie synáps riadi, a zabraňuje im nervové spojenia vytvoriť. Nezapojené neuróny teda vzápätí "spáchajú riadenú samovraždu" (apoptózu).
Pretože sa v určitom čase vytvárajú určité nervové prepojenia, záleží vždy na tom, kedy alkohol do mozgu prenikne. Zabije totiž tie nervové bunky, ktoré sa práve snažia vytvoriť prepojenie s inými. Vopred preto nemožno povedať, ktorá časť mozgu bude poškodená.
Výskumníci svoje poznatky získali nie celkom pekným spôsobom; zobrali vždy dve skupiny tehotných myší a jednej skupine vstrekli do tela dávku alkoholu. Po čase všetky myši zabili a preskúmali mozgy plodov z ich tela. Takto drasticky však jasne preukázali, že plodom, vystaveným alkoholu, odumrelo dvakrát až štyrikrát viac neurónov, ktoré nedokázali vytvoriť požadované vzájomné prepojenia.
Jeden a dosť
Tento postup síce priviedol k presným záverom, ale pochopiteľne ho nemožno použiť u ľudí. Preto profesor Olney mohol iba odhadovať. Hladina 0,7 promile alkoholu v krvi myší sa už ukázala ako veľmi nebezpečná. Keby to isté platilo aj pre človeka, je to pre budúce matky, ktoré si neodoprú alkohol, veľmi nepríjemné.
"Väčšina žien sa dostane na hladinu 0,7 promile po vypití dvoch alkoholických nápojov," varoval Olney na zasadnutí AAAS. Myslel tým dva poháre vína, dva "poldecáky" tvrdého alkoholu alebo dve pivá. "Jediný pohárik ešte nie je problém. Ale keď nasleduje ďalší a potom ďalší v ten istý deň, je to už o niečom inom. Hladina alkoholu v tele matky prekročí toxický prah na príliš dlhý čas, nervové bunky si v určenom čase neutvoria vzájomné prepojenia a odumrú," konštatoval Olney.
Napriek tomu, že závery získané u hlodavcov nemožno automaticky prenášať na človeka, Olney je presvedčený, že tehotné ženy by urobili najlepšie, keby sa alkoholu vyhli.
Nervové spoje v mozgu dieťaťa sa veľmi rýchlo vytvárajú od šiesteho mesiaca tehotenstva do jeho tretích narodenín. Práve v tom čase je teda mozog najviac zraniteľný.
Psychické problémy ešte po rokoch
Keby sa matky zbožňujúce alkohol chceli utešovať tým, že pokusy na myšiach nevypovedajú o človeku, berie im túto výhovorku Ann Streissguthová z Washingtonskej univerzity v Seattli. Tá so svojím tímom síce nepozerala do žiadneho mozgu, ale dlhodobo sledovala deti alkoholičiek. Ako na konferencii AAAS opísala, vybrala si na sledovanie deti, ktoré sa alkoholičkám narodili v roku 1974. Psychické problémy objavila u 90-ich percent z nich.
"Mnohé trpia poruchami pozornosti. Zistili sme však aj vysoké percento psychóz a pokusov o samovraždu. Takmer polovica z nich trpí zdravotne významnými depresiami," konštatovala.
Samozrejme, nie všetky psychózy a depresie možno pripisovať na konto vplyvu alkoholu pred narodením. Príčin je viac a vedci ich postupne ešte len poznávajú. Napriek tomu výskum profesorky Streissguthovej dosť presvedčivo ukazuje, že alkohol patrí prinajmenšom medzi hlavných podozrivých. Skôr však medzi významných páchateľov.
Autor: JOSEF TUČEK(Autor je redaktorom českých Hospodárskych novín)
