"Zdá sa, že práca s webom začína byť v týchto dňoch populárna, a ja nie som výnimkou. Spolu s Larrym Pageom pracujeme na vývoji vyhľadávača Google," napísal v apríli 1998 rodený Moskovčan Sergej Brin (na snímke) na svoju univerzitnú webovú stránku. Okrem Google na nej boli aj informácie o množstve jeho ďalších projektov - Google sa z nich zjavne ukázal ako najperspektívnejší. Pôvodná stránka Google (google.stanford.com) aj osobné stránky zakladateľov sú dnes dostupné prostredníctvom internetového archívu web.archive.org.
Mená Sergej Brin a Larry Page zatiaľ nemajú taký zvuk, ako Bill Gates alebo Henry Ford. O päťdesiat rokov však budú stáť v učebniciach pekne vedľa seba a nebude to preto, že aj zo zakladateľov vyhľadávača Google sa zrejme už tento rok stanú miliardári.
Page s Brinom podobne ako Ford vymysleli produkt, ktorý presne trafil do potrieb obrovského množstva ľudí, a začali ho predávať spôsobom, ktorý obrátil dovtedajšie obchodné metódy naruby. Navyše majú niečo, čím sa Gates nikdy nebude môcť pochváliť- firmu, ktorú majú ľudia radi.
Minulý týždeň Google ohlásil, že po revolúcii vo vyhľadávaní sa pokúsi o revolúciu v spôsobe, ako pracujeme s e-mailom.
E-mail, ktorý zmení e-mail
O tom, že Google po vzore Yahoo či Hotmailu pripravuje aj bezplatnú e-mailovú službu, sa vedelo už niekoľko mesiacov, keď však firma minulý týždeň zverejnila podrobnosti, väčšina to považovala za aprílový žartík. Gmail totiž ponúka používateľom tisíc megabajtov (1 gigabajt) priestoru na ich poštu, aby už "nikdy v živote nemuseli žiadnu správu vymazať". Najväčší konkurenti Yahoo a Hotmail ponúkajú len 4 a 2 megabajty - Google tak populárny Hotmail v kľúčovom parametri prekonáva 500-násobne.
Nejde však o preteky v číslach. Je to podobná zmena, ako keby Boeing vyrobil za rovnakú cenu 500-krát rýchlejšie lietadlo: naše vnímanie vzdialeností by sa okamžite zmenilo a hlavu v smútku by mali nielen ostatní výrobcovia lietadiel, ale aj obchody v okolí, ktorým by zrazu zdravo konkurovali parížske butiky a juhoafrické klenotníctva.
Doteraz platilo pravidlo - čím známejšia služba, tým menší bezplatný priestor - a za rozširovanie schránky platili surfisti poplatky. Štedrá ponuka Google nielen likviduje obchodné modely všetkých ostatných e-mailových služieb na webe, ale mení aj spôsob práce s e-mailom. Ľudí totiž zbaví povinnosti pravidelne si čistiť schránku a vymazávať správy, ktoré už nepotrebujú. Podľa Google už odteraz nebude nutné ani triediť správy do priečinkov - správy budú radené nie na odoslané a prijaté, ale podľa jednotlivých nití konverzácií, a namiesto prehrabávania sa v priečinkoch sa v nich budú jednoducho vyhľadávať kľúčové slová.
Obrovská schránka pravdepodobne povedie aj k úplne novým spôsobom, ako sa dá e-mail využívať. Keďže maximálna veľkosť jednej správy bude až 10 megabajtov, používatelia webového e-mailu si budú môcť odteraz pokojne vymieňať hoci i MP3 súbory. Do jednej štandardnej e-mailovej schránky sa odteraz zmestí nie jedna skladba, ale okolo sto hudobných albumov - každý si pritom môže teoreticky zriadiť toľko schránok, koľko bude chcieť.
Je preto pravdepodobné, že e-mail cez web začnú používať aj ľudia, ktorí doteraz pracovali na svojom počítači v Outlooku od Microsoftu. Jeho neprekonateľnou výhodou totiž doteraz bola neobmedzená kapacita. Gigabajtovú schránku pre zamestnancov si však žiadna bežná firma nemôže dovoliť, pri práci na webe navyše nehrozí riziko straty dát pri poruche počítača a mail je dostupný odkiaľkoľvek. Vo svete Gmailu už hlavnou výhodou Outlooku pre ľudí s pevným internetovým pripojením zostane len to, že sme si naň zvykli.
Veľký a dobrý brat?
Podľa štúdie Google stojí jeden gigabajt skladovacieho priestoru už len dva doláre, bezplatná služba si však aj tak bude musieť nejakým spôsobom na seba zarobiť. Google sa rozhodol vkladať do všetkých prijatých e-mailov textové reklamy podobné tým, ktoré sa dnes objavujú na pravej strane jeho webu vedľa výsledkov vyhľadávania. Reklamy sú zacielené podľa toho, čo človek vyhľadáva - ak napríklad hľadá Vysoké Tatry, zobrazia sa reklamy na tamojšie ubytovacie zariadenia.
V prípade e-mailu je tu však háčik - používatelia už nie sú anonymní a nevedno, ako budú reagovať na monitorovanie kľúčových slov vo vlastnej korešpondencii. Odteraz totiž musia počítať s tým, že ak budú cez e-mail laškovať o sexe, zaútočia na nich inzeráty na viagru, a ak vezmú meno božie nadarmo, možno sa objavia inzeráty náboženskej sekty.
Google ubezpečuje, že k textom e-mailov bude mať prístup len monitorovací softvér, nie živí ľudia. Služba nebude zaznamenávať ani to, aké reklamy sa komu zobrazujú. Zostáva však otázkou, ako sa ľudia vyrovnajú s neustálou prítomnosťou dôkazu, že ich správy sú sledované - hoci len strojom.
"Keď sa prvýkrát objavila vedľa správy od priateľky, s ktorou sme sa bavili o účesoch, reklama na fén, pekne ma to vydesilo," napísala v diskusii na internetovej stránke Fury.com Rachel Lea Fisherová, ktorá G mail testovala. "Spočiatku je to čudný pocit - ako keď máte po sledovaní hororu stále dojem, že vám stojí niekto za chrbtom. Netrvá to však dlho a zvyknete si," myslí si Rachel, ktorej priateľ v Google pracuje. "Nie je to, ako keď sa vám nejaký čudný chlapík hrabe v skrini - je to ako keď tam máte priateľských umelých zajačikov, ktorí vám skladajú ponožky."
Budeme g-mailovať?
Náskok Google pred konkurentmi MSN (Microsoftom) a Yahoo vo vyhľadávaní sa zatiaľ neustále zvyšuje - pred rokom zabezpečoval 36 percent návštevníkov webových stránok, minulý mesiac už 41 %.
Gmailom firma zároveň reaguje aj na najčastejšiu výčitku kritikov, že neponúka žiadnu "návykovú" službu ako prevenciu pred náhlym príchodom inej geniálnej firmy, ktorá ponúkne ešte lepšie vyhľadávanie. V oblasti vyhľadávania sa totiž ešte stále len rozdávajú karty - vyhľadávače čaká úloha poradiť si s rozsiahlymi databázami, ktoré dnes zostávajú nepovšimnuté, ale napríklad aj s prehľadávaním videa.
Gmail však nepochybne návykovou službou bude a je možné, že tak, ako sa už aj u nás začína udomácňovať sloveso "googlovať" (v USA už dokonca aj v spojení "googlovať v skrini ponožky"), budeme o pár rokov nielen ímejlovať, ale aj "džímejlovať".
TOMÁŠ BELLA
Čo priniesol svetu Google
Poriadok na internete
Pred piatimi-šiestimi rokmi mal internet závažný problém - pri prudkom raste počtu stránok prestalo byť vyhľadávanie v najpopulárnejšej Altaviste zmysluplné, pretože na každú otázku existovali milióny ponúknutých odpovedí. Yahoo zasa ručným zaraďovaním odkazov dokázalo pokryť len zlomok internetu. Google spasil web geniálnym nápadom posudzovať kvalitu stránok nielen podľa ich obsahu, ale aj podľa toho, ako často a akým spôsobom na ne iné stránky odkazujú. Dnes na Google vyhľadáva každú minútu 138-tisíc ľudí, Altavista je takmer zabudnutá.
Dôkaz, že reklama nemusí byť vtieravá
Google je jediná firma na svete, ktorá v čase internetovej horúčky odolala trendu pridávať na svoju domovskú stránku nové a nové služby, ktoré by jej priniesli vyššie príjmy. Tvrdohlavo sa odmietala zmeniť na portál a jej inžinieri trvali na tom, že záleží na každej stotine sekundy, ktorú musí surfista na zobrazenie stránky čakať. Rovnako odmietali agresívne veľkoplošné reklamy a v absolútnom protiklade s vtedajšími trendmi začali zobrazovať len textovú inzerciu, ktorá však bola presne zacielená. Tento nápad znovuzrodil internetovú reklamu - ukázalo sa totiž, že miniatúrne reklamy, ktoré surfistov neobťažujú, sú až 10-krát účinnejšie, ako veľkoplošné agresívne banery. Vlani priniesli Google nenápadné jednovetové inzeráty podľa odhadov takmer miliardu dolárov príjmov.
Dôkaz, že spokojní zamestnanci sú výhodní
"Dezorganizácia je naša stratégia," hovorí výkonný riaditeľ Google Eric Schmidt, skúsený manažér, ktorého si dvaja zakladatelia Google najali ako "dospelý dozor". Pracovať v Google je snom tisícok mladých ľudí nielen preto, že firma ponúka jedlo zdarma, postele v kanceláriách a víta v sídle firmy domáce zvieratá, ale najmä pre veľmi voľnú organizačnú štruktúru, v ktorej sú zamestnanci nabádaní, aby pracovali samostatne a neobťažovali nadriadených so žiadosťami o odsúhlasenie projektov. Odvážny ťah vedenia povoliť každému zamestnancovi tráviť 20 percent času na ľubovoľnom projekte, ktorý si sami vymyslia, sa bohato vyplatil - zrodilo sa tak už niekoľko úspešných projektov a firma je presvedčená, že jej to zabezpečuje absolútnu inovatívnu výhodu pred konkurenciou. V Google dnes každý deň žiada o zamestnanie 1500 nových ľudí.
