Bejrút 26. októbra (TASR) - Počas vykopávok na mieste starovekého mesta Sidon (dnešná Sajdá), asi 40 kilometrov južne od libanonskej metropoly Bejrút, sa našlo 19 dobre zachovaných fenických hrobov. Oznámili to libanonské noviny Daily Star s odvolaním sa na informácie ministerstva kultúry.
Archeológovia sa k hrobom dostali po troch rokoch náročnej práce. Tri britské tímy pod vedením archeologičky Claude Doumitovej odkryli na mieste veľkého pieskového kopca zvyšky prístavu z doby bronzovej a základy mesta.
Po vyhodnotení doterajších nálezov vedci nepochybujú o tom, že v tieni fenického mesta Byblos stojaci Sidon (predtým Sidouna) mal už približne v roku 4000 pred n. l. vyvinutejšiu infraštruktúru. Fenícia ako taká nebola jednotným politickým útvarom, ale tvorili ju jednotlivé mestské štáty. Najvplyvnejšími boli Byblos, Sidon a Tyros.
Feničania, národ námorníkov a obchodníkov, boli až do roku 1200 pred n. l. pod silným politickým a kultúrnym vplyvom Egypta. Počas celého prvého tisícročia obchod prekvital, hoci sa na sýrske pobrežie tlačili Asýrčania a Babylončania.
V roku 64 pred n. l. prevzali vládu nad Byblosom a ďalšími fenickými pobrežnými mestami Rimania a udržali si ju až do roku 395 n. l. Z tohto obdobia sa zachovalo niekoľko chrámov, verejných kúpeľov a rôznych budov. V roku 1104 si Feničanov podmanili križiaci a od roku 1109 patrili k Tripolisu.
Trochu v úzadí stojí skutočnosť, že Feničania šírili vedu a kultúru už dávno pred Grékmi a Rimanmi. Práve fenickí obchodníci sa ako prví odvážili preplávať cez Gibraltársky prieliv do rozbúreného Atlantiku. Fenickí učenci odovzdávali Grékom svoje vedomosti o astronómii, ktoré získali v Indii.
V meste Sajdá vykopávky pokračujú ďalej. Momentálne ich vykonáva skupina siedmich archeológov z Britského múzea a desať študentov archeológie z Libanonskej univerzity. Zúčastnení dúfajú, že nové objavy vzbudia pozornosť vo svete a pomôžu rozšíriť súčasný, pomerne malý tím.
