Brusel 24. októbra (TASR) - Desať mesiacov po tom, čo Európska únia (EÚ) uvoľnila tzv. poslednú míľu telefónnych liniek pre hospodársku súťaž, vo väčšine členských štátoch sa začína rozvíjať širokopásmový prístup na internet.
Podľa najnovšej štúdie sa v priebehu posledných šiestich mesiacoch zhruba zdvojnásobil počet internetových pripojení cez telefónne linky vybavené technológiou DSL (Digital Subscriber Line) v siedmich z 15 členských krajín. V ďalších troch štátoch bol tento vzostup výrazný.
Takýto pokrok však na druhej strane môže zakrývať nekonkurenčné správanie bývalých štátnych monopolov, ktorí pre svojich klientov nainštalovali oveľa viac liniek DSL, než si v skutočnosti noví operátori prenajali. Správa uvádza, že mohli porušiť zákony EÚ, keďže vo všetkých členských štátoch s výnimkou Nemecka, Francúzska a Holandska začali distribuovať linky DSL bez toho, aby ostatným operátorom umožnili konkurovať na rovnakom trhu.
A hoci dokument nemenuje potenciálnych vinníkov, uvádza približné údaje pre každý z 15 členských krajín.
Nemecko, ktoré je pionierom v oblasti otvárania tzv. lokálnych uzlov, má približne 600 000 až milión liniek DSL. Dobrý pokrok zaznamenalo aj Španielsko, kde sa počet liniek DSL takmer zdvojnásobil na 135 000. Podobný vývoj nastal aj v Taliansku, ktoré má 100 000 liniek DSL a vo Francúzsku sa ich počet zvýšil takmer o 50% na viac než 100 000.
Ako informuje agentúra Reuters, operátori majú právo prenajať si prístup k poslednej míli, aby domácnostiam a podnikom mohli poskytovať internetové a dátové služby. Ak nové spoločnosti chcú ponúkať domácnostiam alternatívne telefónne linky a rýchly internet prostredníctvom technológie DSL, kde prenos údajov dosahuje rýchlosť približne 1,5 megabitov za sekundu, potrebujú totiž prístup k lokálnym ústredniam.
EÚ podporovala liberalizáciu tohto sektora v nádeji, že zvýši prienik širokopásmového internetu do populácie. Liberalizácia sa zároveň stala súčasťou jej stratégie, ktorej cieľom je do roka 2010 urobiť z Európy najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku.
Nové podniky sa však opakovane sťažovali, že bývalé monopoly nie sú ochotné poskytnúť prístup k tejto sieti. Európska komisia v júli minulého roka teda začala zhromažďovať informácie s cieľom odhaliť potenciálne problémy z hľadiska hospodárskej súťaže. Táto správa pritom môže predstavovať prvý prípadný krok k rozsiahlemu prípadu.
Správa poukázala na slabý pokrok hospodárskej súťaže v oblasti lokálneho uzla spoločných liniek alebo plne liberalizovaných liniek. Na konci septembra nemalo ani jednu plne uvoľnenú linku šesť členských štátov - Francúzsko, Španielsko, Grécko, Írsko, Luxembursko a Portugalsko. Spoločné linky prakticky neexistovali vo všetkých krajinách s výnimkou Fínska, ktoré ich malo 500 až 1 000. Zoznamu kraľuje Nemecko so 400 000 neuvoľnenými linkami, čo 10-násobne presahuje druhé Fínsko. Správa pritom upozorňuje, že v Grécku, Írsku a Luxembursku sa proces liberalizácie lokálneho uzla ani len nezačal.
