O 19.26 h pacifického času (4.26 h SELČ) zapla svoje raketové motory jedinýkrát v presne vypočítanom okamihu nad severným pólom planéty a zostúpila na obežnú dráhu okolo Marsu.
Búrlivé ovácie v kontrolnom centre Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v Pasadene sa však ozvali až o 4.56 h SELČ. Sonda totiž na chvíľu zašla za odvrátenú stranu Marsu, takže NASA nemohla prijímať signál.
Pred zapnutím motorov sa museli zahriať rozvody paliva, ktorého sonda viezla 263 kilogramov. Súčasne sa uviedli pod tlak palivové nádrže v tvare volejbalových lôpt. Motory boli zapnuté presne 19,7 minúty.
Prvé brzdiace manévre sú pre sondu kritické. Zapnutie hlavného motora zníži rýchlosť sondy, ktorá dosahovala vyše 20.900 km/h, a nasmeruje ju na eliptickú obežnú dráhu v tvare vajca. V prvých dňoch na orbite bude Odyssey pokračovať v znižovaní rýchlosti brzdením o vrchné vrstvy riedkej marťanskej atmosféry. Tento proces sa nazýva aerobraking (brzdenie vzduchom).
Aaerobraking bude trvať asi týždeň, potom už sonda nabehne na svoju stacionárnu obežnú dráhu vo výške 120 až 400 km. Eliptická orbita sondy sa skráti z 19 hodín na dve hodiny a jej tvar sa zmení na kruhový.
Potrvá ďalších 45 dní, kým na Zem dorazia prvé dáta. Počas asi 917-dňovej výskumnej misie bude Odyssey slúžiť aj ako komunikačné relé pre dva roboty NASA, ktoré by mali na Červenej planéte pristáť 2. a 20. januára 2004.
Odyssey odštartovala 7. apríla 2001 z Mysu Canaveral na Floride. Odvety bez problémov preletela 460 miliónov kilometrov. Do júla 2004 bude Odyssey skúmať geologické štruktúry na povrchu Marsu. V prvom rade pôjde o hľadanie zásob vody a zbieranie informácií o chemických prvkoch na povrchu planéty.
Odyssey je časťou programu výskumu Marsu (MEP), ktorý sa začal v roku 1996 úspešnou misiou Mars Pathfinder. Na vedecký výskum je sonda vybavená tromi zložitými meracími systémami. Prvý sa nazýva Thermal Emission Imaging System (THEMIS), druhý je spektrometer na zachytávania žiarenia gama (GRS) a tretí dostal meno Mars Radiation Environment Experiment (MARIE).
Z vysokokvalitných snímok THEMIS-u, ktorý bude zachytávať teplotné rozdiely na povrchu Marsu, vznikne podrobná mapa planéty s dôležitými informáciami o jej mineralogickom zložení. THEMIS má vyplniť medzeru medzi prvými snímkami sond Viking z roku 1975 a tými od MGS.
Prístroj GRS je akousi virtuálnou lopatou, ktorá nazrie pod povrch Marsu. V najvrchnejších centimetroch marťanskej kôry chcú vedci študovať dôležité chemické prvky, v prvom rade vodík. Ten je súčasťou molekuly vody a mohol by svedčiť o jej eventuálnej prítomnosti na Marse vo forme ľadu.
Tretí prístroj MARIE sa sústredí na marťanskú radiáciu, ktorá je dôležitá pre plánovanie budúcich pilotovaných misií. Informácie o radiácii však Odyssey zbierala už počas cesty k Marsu.
Červenú planétu skúmalo viac umelých družíc ako nášho najbližšieho suseda Mesiac. A žiadne nebeské teleso nepreskúšalo um konštruktérov viac ako práve Mars - z 30 misií, ktoré za viac ako 40 rokov vyslali tri krajiny, bola úspešná menej ako tretina.
Vedci sa zhodli v jednom - Odyssey musí byť úspechom. Povesť NASA je vážne pošramotená od roku 1999, keď vesmírna agentúra prišla krátko po sebe o sondy Mars Polar Lander (MPL) v hodnote 165 miliónov dolárov a Mars Climate Orbiter (MCO) za 125 miliónov dolárov. O zánik MPL sa postaral nesprávny signál počas vysúvania pristávacích nôh, MCO sa rozbil o povrch Marsu pre chybu pri prepočte veličín z anglického do metrického systému. Ukázalo sa, že sondy sa stali obeťou šetrnosti NASA, ktorá chcela za málo peňazí "veľa muziky".
