Našiel sa prvý "gén reči"

Oxford/Londýn 22. októbra (TASR) - Reč je jeden z mála prejavov, ktorý človeka jednoznačne odlišuje od zvierat. Britskí vedci našli prvý gén, ktorý ...

Oxford/Londýn 22. októbra (TASR) - Reč je jeden z mála prejavov, ktorý človeka jednoznačne odlišuje od zvierat. Britskí vedci našli prvý gén, ktorý sa podieľa na rečovom prejave a samotnej reči.

O vzniku reči existuje viacero teórií. Jedna z nich má pôvod v 60. rokoch minulého storočia a hovorí, že reč nie je výsledkom evolúcie, ale genetickej náhody. Génový defekt (predpokladá sa na mužskom chromozóme Y), ktorý sa možno prejavil len u jediného indivídua, spôsobil, že ľudský mozog sa rozdelil na dve časti a tie sa začali špecializovať - okrem iného aj na reč.

Vedci sa ďalej domnievajú, že všetky dnešné jazyky vznikli z jedného prajazyka, ktorý sa migráciou druhu Homo erectus (človek vzpriamený) z Afriky pred asi 150.000 rokmi rozšíril do celého sveta a postupne sa zmenil na miestne dialekty. Dôkazom majú byť zvukové prejavy novorodencov, ktoré sú všade na svete rovnaké.

Z toho teda vyplýva, rečová schopnosť človeka sa v priebehu evolúcie odrazila aj v jeho génoch. Avšak identita týchto génov a to, ako ovplyvnili biologický vývoj ľudského tela a mozgu, sa doteraz pohybovali v rovine dohadov.

Tímu vedcov pod vedením Anthonyho P. Monaca z Welcome Trust Centre for Human Genetics (WTCHG), inštitútu renomovanej Oxfordskej univerzity, sa podľa časopisu Nature podarilo s pomocou dešifrovaného ľudského genómu nájsť prvý "rečový" gén. Nesie označenie FOXP2. Identifikovaný bol v rámci analýzy genetických dát istej britskej rodiny, ktorej členovia sa už tri generácie rodia so zriedkavou poruchou reči a vnímania, známou pod skratkou SPCH1.

Ľudia s touto poruchou majú problémy s artikuláciou, chápaním slov a vetnej štruktúry. Rodina je objektom záujmu vedcov od roku 1990, pretože je jednoznačne nositeľkou dedičných génových defektov, ktoré vplývajú na reč.

Čoskoro sa zistilo, že všetci členovia rodiny sú nositeľmi defektu na chromozóme číslo 7q31. S pomocou pracovníkov londýnskeho Institute of Child Health sa podarilo izolovať mutáciu génu FOXP2. Táto "bodová mutácia", najmenší možný druh genetickej zmeny, spôsobí, že v proteíne produkovanom FOXP2 sa vymení jeden stavebný kameň aminokyseliny. To asi stačí na vyvolanie poruchy reči.

Proteín FOXP2 patrí medzi transkripčné faktory. Je to skupina molekúl, ktorá riadi transkripciu, teda čítanie informácií zakódovaných v iných génoch. Tento proces rozhodne o tom, či vôbec a kedy bude informácia v géne načítaná. FOXP2 tak pravdepodobne má vplyv na čítanie génov, ktoré sú dôležité pri vývoji reči.

Svoje poznatky podložili vedci údajmi o ďalšom človeku s rovnakou poruchou reči, ktorý nepatril do spomínanej rodiny. Aj uňho sa našla bodová mutácia génu FOXP2, avšak bola lokalizovaná na inom mieste.

Identifikovaný gén je aktívny v ľudskom mozgu. Porovnanie mozgovej aktivity človeka a ľudoopov by mohlo pomôcť pochopiť, prečo ľudia vedia hovoriť a šimpanzy, bonobovia a gorily nie.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

KOMENTÁRE

Zisťujeme, že dieťa je tiež človek

Tomanová nastúpila, keď sa nepredpokladalo, že bude musieť niečo urobiť.

PLUS

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Spevák má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.

BRATISLAVA

Nové Mlynské Nivy počítajú viac s autami ako s chodcami

Firma HB Reavis by chcela začať s prestavbou koncom leta.

Neprehliadnite tiež

Slovák odhalil, ako mäsožravé rastliny spoznajú svoju korisť

Rastliny prenášajú signály podobne ako v nervová sústava človeka.

OBJEKTÍV

Vedci zachytili historický zákryt, ďaleké teleso zhaslo hviezdu

K telesu 2014 MU69 v Kuiperovom páse smeruje sonda New Horizons.

Jurský park klamal, Tyranosaurus rex nevedel bežať

Dinosaurus mohol robiť rýchle kroky, idúce auto by zrejme nedobehol.

Midichloriány zo Star Wars neexistujú, ale predátorské časopisy o nich vydali štúdiu

Pod štúdiou sú podpísaní Dr. Lucas McGeorge a Dr. Annette Kin.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  3. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  4. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  5. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  7. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  8. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  9. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  10. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 399
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 199
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 317
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 357
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 154
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 053
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 021
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 239
  9. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 176
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 031