Oxford/Londýn 22. októbra (TASR) - Reč je jeden z mála prejavov, ktorý človeka jednoznačne odlišuje od zvierat. Britskí vedci našli prvý gén, ktorý sa podieľa na rečovom prejave a samotnej reči.
O vzniku reči existuje viacero teórií. Jedna z nich má pôvod v 60. rokoch minulého storočia a hovorí, že reč nie je výsledkom evolúcie, ale genetickej náhody. Génový defekt (predpokladá sa na mužskom chromozóme Y), ktorý sa možno prejavil len u jediného indivídua, spôsobil, že ľudský mozog sa rozdelil na dve časti a tie sa začali špecializovať - okrem iného aj na reč.
Vedci sa ďalej domnievajú, že všetky dnešné jazyky vznikli z jedného prajazyka, ktorý sa migráciou druhu Homo erectus (človek vzpriamený) z Afriky pred asi 150.000 rokmi rozšíril do celého sveta a postupne sa zmenil na miestne dialekty. Dôkazom majú byť zvukové prejavy novorodencov, ktoré sú všade na svete rovnaké.
Z toho teda vyplýva, rečová schopnosť človeka sa v priebehu evolúcie odrazila aj v jeho génoch. Avšak identita týchto génov a to, ako ovplyvnili biologický vývoj ľudského tela a mozgu, sa doteraz pohybovali v rovine dohadov.
Tímu vedcov pod vedením Anthonyho P. Monaca z Welcome Trust Centre for Human Genetics (WTCHG), inštitútu renomovanej Oxfordskej univerzity, sa podľa časopisu Nature podarilo s pomocou dešifrovaného ľudského genómu nájsť prvý "rečový" gén. Nesie označenie FOXP2. Identifikovaný bol v rámci analýzy genetických dát istej britskej rodiny, ktorej členovia sa už tri generácie rodia so zriedkavou poruchou reči a vnímania, známou pod skratkou SPCH1.
Ľudia s touto poruchou majú problémy s artikuláciou, chápaním slov a vetnej štruktúry. Rodina je objektom záujmu vedcov od roku 1990, pretože je jednoznačne nositeľkou dedičných génových defektov, ktoré vplývajú na reč.
Čoskoro sa zistilo, že všetci členovia rodiny sú nositeľmi defektu na chromozóme číslo 7q31. S pomocou pracovníkov londýnskeho Institute of Child Health sa podarilo izolovať mutáciu génu FOXP2. Táto "bodová mutácia", najmenší možný druh genetickej zmeny, spôsobí, že v proteíne produkovanom FOXP2 sa vymení jeden stavebný kameň aminokyseliny. To asi stačí na vyvolanie poruchy reči.
Proteín FOXP2 patrí medzi transkripčné faktory. Je to skupina molekúl, ktorá riadi transkripciu, teda čítanie informácií zakódovaných v iných génoch. Tento proces rozhodne o tom, či vôbec a kedy bude informácia v géne načítaná. FOXP2 tak pravdepodobne má vplyv na čítanie génov, ktoré sú dôležité pri vývoji reči.
Svoje poznatky podložili vedci údajmi o ďalšom človeku s rovnakou poruchou reči, ktorý nepatril do spomínanej rodiny. Aj uňho sa našla bodová mutácia génu FOXP2, avšak bola lokalizovaná na inom mieste.
Identifikovaný gén je aktívny v ľudskom mozgu. Porovnanie mozgovej aktivity človeka a ľudoopov by mohlo pomôcť pochopiť, prečo ľudia vedia hovoriť a šimpanzy, bonobovia a gorily nie.
