Viedeň 19. októbra (TASR) - Perly, poeticky označované za slzy bohov, zohrali v dejinách ľudstva dôležitú úlohu. Keď sa Krištof Kolumbus vydával v roku 1492 na cestu do neznámych končín, na prvom mieste zoznamu, ktorý mu pripravili kráľovná Izabela a kráľ Ferdinand, boli práve perly.
Slávny moreplavec sa k ich nálezisku dostal až na svojej tretej ceste v roku 1498, keď objavil Perlové pobrežie pri Venezuele a vyvolal perlový "boom", píše dnešné vydanie rakúskeho denníka Kurier.
O rímskom vladárovi Júliovi Cézarovi sa hovorí, že Britániu dobyl len preto, aby do jej riek mohol nasadiť sladkovodné perlorodky.
Jedna z legiend tvrdí, že egyptská kráľovná Kleopatra rozpustila perlu v pohári vína a nápoj vypila, aby urobila dojem na svojho milenca Marca Antónia. Vedci však dokázali, že perly možno vo víne máčať dlhé mesiace a nerozpustia sa. Egyptská kráľovná musela teda perlu prehltnúť.
Za pravé prírodné alebo orientálne perly možno označiť len tie, ktoré vznikli bez zásahu človeka. Pravá perla je v prírode skutočnou vzácnosťou - štatisticky sa vyskytuje len v jednej z 10.000 lastúr osobitných druhov slimákov, žijúcich v mori.
Vek najstarších fosílnych perál odhadujú odborníci na 200 miliónov rokov. Najväčšia prírodná perla, ktorú našli na Filipínach v roku 1934, meria viac ako 25 centimetrov a váži skoro sedem kilogramov.
Ostatné perly sa nazývajú pestované alebo kultúrne perly. Umelé pestovanie perál vynašli Číňania. V 5. storočí vsúvali malé postavičky Buddhov do sladkovodných perlorodiek medzi lastúru a svalovú hmotu. Takto vznikali perly v tvare Buddhu.
Priekopníkmi moderného pestovania perál sa v 20. storočí stali Japonci. Momentálne však vedie v tejto disciplíne Čína.
Napodobneniny perál nie sú moderným vynálezom. Populárny recept z 15. storočia hovorí: vezmi pár pravých malých perál, postrúhaj ich a zmiešaj so sklom a rybacími kosťami. Ako spojovací materiál poslúžil slimačí sliz a vaječné bielko. Takto pripravená zmes sa vyformovala a upiekla v rybe.
