oré im požičali mnohomiliardové prostriedky. Prispievajú k tomu aj obavy veľkého počtu investorov, že obrovské sumy, ktoré sa budú investovať do technológií UMTS (3G), budú veľkým komerčným a technickým neúspechom. Telekomunikačné koncerny chcú zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá, a keďže sú v nich väčšinovými akcionármi štáty, budú sa pokúšať blokovať iné techniky a obyvateľstvu sa budú usilovať nanútiť služby svojich drahých zariadení.
Kritici technológií UMTS (Universal Mobile Telecommunication System) sa obávajú, že investície do nich nebudú môcť byť rentabilné. Predstavenstvo jednej veľkej banky, ktoré nechce byť podľa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung uvedené, vypočítalo, že telekomunikačné spoločnosti zaplatili v Nemecku za licencie na UTMS 100 miliárd DEM. Pri úročení 6 % by museli ročne zarobiť len na splácanie úrokov 6 miliárd DEM. Pritom v tejto sume nie sú zahrnuté ďalšie investície do techniky, ľudí, prevádzky a na marketing.
Pokiaľ ide o samotnú 3G techniku, objavuje sa čoraz viac pochybností o jej výkonnosti. Mnohí experti pochybujú o tom, že siete UTMS dosiahnu vysoké prenosové rýchlosti už na budúci rok. Každé oneskorenie však zhorší rentabilitu drahých prevádzok, lebo dlžoby v dôsledku vysokých bankových úverov bude veľmi rýchlo rásť.
V oblasti moderných spôsobov telekomunikačných prenosov vládne tvrdý vedecko-technický boj. Stúpenci súčasných digitálnych techník druhej generácie (2G) tvrdia, že tie ešte ani zďaleka nepovedali posledné slovo a ich možnosti sa vyčerpali. Podľa nich sa náročné dátové prenosy dajú zabezpečiť aj súčasnou technikou pri kompresii údajov a ak sú k dispozícii výkonnejšie pamäťové a počítačové čipy, ktoré prijaté komprimované údaje v mobilných telefónoch dokážu dekódovať. V Európe sa v tomto smere pokladá za perspektívnu tzv. technika GPRS, ktorú začínajú využívať už aj v Nemecku. Nemecký Telekom pokladá túto technológiu za most medzi sieťami GMS a UMTS. Iní však pokladajú GPRS za alternatívu mobilnej siete tretej generácie (3G).
Šéfstratég Steve Milunivich, ktorý v banke Meryll Lynch vedie 100-členný kolektív technologických analytikov, uvádza, že veľká časť užívateľov mobilných sietí bude iba zriedka využívať siete tretej generácie. Keď budú v pohybe, napríklad v autách, budú dostatočne vizuálne vyťažení a nebudú môcť sledovať obrazovku s informáciami zo siete UTMS. Podľa neho im bude stačiť "prenosný ale stacionárny prístup k internetu". Tejto "stacionárnej ale bezdrôtovej potrebe" môže slúžiť ako výkonná a cenovo únosná technika Wireless Ethernet (WE). Podľa Milunovicha sa v Amerike uberajú týmto smerom hlavní výrobcovia technológie ako Cisco, Compaq a Lucent. A mnohé hotely, konferenčné centrá a letiská sú ňou už vybavené. Podľa vzoru internetu začali niektoré univerzity iniciatívne budovať siete WE a to nielen vo svojich areáloch, ale na v mnohých oblastiach svojich sídelných miest.
