V šedivom administratívnom komplexe na okraji Bukurešti, kde sa ešte donedávna vyrábali súčiastky pre vojenské lietadlá, žmúria za monitormi stovky mladíkov v džínsoch - a píšu softvér pre veľké západoeurópske firmy. Takto začína agentúra Reuters rozsiahl
Mladé rumunské programátorky pracujúce pre západoeurópske spoločnosti v Bukurešti. FOTO - REUTERS
y materiál o obrovskom rozkvete priemyslu informačných technológií (IT) vo východnej Európe, regióne, ktorý podľa autora po vstupe do únie ešte len čaká najväčší rast.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
"Hoci vo východnej Európe používa internet len 17 percent ľudí v porovnaní s polovicou populácie v EÚ, v oblasti IT výroby bývalé komunistické krajiny dobýjajú svet," píše Reuters. Podľa agentúry je východoeurópsky trh malý, ale patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim na svete. "Od Prahy po Sofiu" láka množstvo vzdelaných programátorov, ktorí v porovnaní so západnými kolegami požadujú len tretinové platy, množstvo zahraničných firiem vytvárajúcich s miestnymi technologickými spoločnosťami spoločné podniky. Nemecký gigant Siemens v decembri ohlásil, že do východnej Európy presunie 10-tisíc pracovných miest - tretinu svojho výskumu a vývoja v oblasti informačných technológií. V Slovinsku zasa vznikla v spolupráci s Hewlett Packardom najväčšia softvérová firma v krajine Hermes Softlab, ktorá zamestnáva 500 programátorov a tri štvrtiny ich produkcie vyváža na Západ.
Východná Európa nie je taká lacná, ako India, ktorá práve zažíva boom budovania call centier a softvérového vývoja pre firmy z celého sveta. Podľa analytikov je však v porovnaní s ňou výhodou nášho regiónu, že množstvo ľudí tu hovorí aj inými jazykmi, ako angličtinou - po francúzsky, nemecky, španielsky a taliansky. Výhodou je aj fungovanie v rovnakom časovom pásme, ako západná Európa.
Namiesto jednoduchého outsourcovania takisto zahraničné firmy vo východnej Európe budujú aj výskumné a vývojové centrá, vďaka čomu je menej pravdepodobné, že po začlenení krajín do únie a raste miezd sa budú sťahovať ďalej na východ. "Výhoda nižších nákladov sa vytráca, ale aj tak ešte pár rokov potrvá," povedal Henning Esskuchen, IT analytik Erste Bank.
Logistická jednotka nemeckej pošty DHL si vybrala za svoje európske technologické centrum Prahu, kým firmy ako Nokia, Ericsson, SAP, Alcatel, Siemens, Motorola a HP si vybudovali veľké vývojové centrá v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku. A vstup krajín do Európskej únie tento rok, respektíve v roku 2007 v prípade Rumunska a Bulharska, otvorí dvere dokorán aj ich nasledovníkom.
Šancu majú malé firmy
Podľa najnovšej štúdie Európskeho centra pre informačné technológie EITO minulý rok IT trh vo východnej Európe vzrástol o 9 percent a tento rok by mal byť rast ešte o jeden percentuálny bod vyšší.
Prílev pracovných príležitostí pre IT profesionálov zo zahraničných firiem je však zlou správou pre začínajúce miestne počítačové firmy, ktoré majú veľké problémy konkurovať v platoch a prilákať k sebe schopných zamestnancov.
Východoeurópske firmy, ktoré sa na Západe preslávili originálnymi produktmi, dnes takmer vždy stavajú na schopnosti vyvinúť úzko špecializovaný produkt, ktorý zaplní medzeru na trhu ponechanú veľkými spoločnosťami. Využívajú pri tom podľa Reuters "technologicky mimoriadne zdatných expertov, ktorí si za čias komunizmu, keď bol import technológií zakázaný, vyrábali vlastné počítače a programy".
Typickými príkladmi takýchto firiem sú podľa Reuters maďarský Graphisoft, výrobca druhého najpopulárnejšieho softvéru pre architektov ArchiCAD, alebo rumunský Softwin, ktorého antivírusový softvér BitDefender je druhým najpredávanejším vo Francúzsku. Iného antivírusového výrobcu, rumunský GeCAD, vlani odkúpil Microsoft.
Ich príklady budú zrejme nasledovať ďalšie spoločnosti, keďže s približovaním krajín k EÚ možno očakávať vylepšovanie technologického vybavenia miestnych firiem, ktoré bude IT priemysel postrkovať stále dopredu. (reuters, tb)