Tohtoročná jar nám ponúka možnosť vidieť viac jasných planét pohromade. Pretože to nie je samozrejmá udalosť a zopakuje sa znovu až v roku 2040, povieme si o nej čosi viac. Na rozhraní marca a apríla totiž ako na prehliadke uvidíme všetky jasné planéty voľným okom buď preto, že sú blízko ( Merkúr , Venuša , Mars ), alebo preto, že sú veľké ( Jupiter , Saturn ).
Zornička aj večernica
Merkúr a Venuša sú vnútorné planéty, pretože ich dráhy sú menšie ako zemská, čiže celé sa nachádzajú vnútri jej obvodu. Vďaka tomu vidíme niektoré ich fázy - podobne ako pri Mesiaci. Obiehajú okolo Slnka s krátkou obežnou dobou a polohy voči Slnku (aj pri pohľade zo Zeme) rýchlo menia. Hlavné konfigurácie - povedzme hraničné - sú: východná (západná) elongácia , keď je planéta na oblohe od Slnka najďalej východným (západným) smerom, čiže na večernej, resp. rannej oblohe. Napríklad pre Venušu sa kvôli tomu zaužívali dva pojmy, ktoré označujú jeden a ten istý objekt - zornička (na rannej oblohe v období okolo západnej elongácie) a večernica (na večernej oblohe nad západným obzorom východne od Slnka).
Ak ste si udržali prehľad, pridáme ďalšie dva aspekty: horná a dolná konjunkcia , keď z nášho pohľadu je planéta za Slnkom, alebo pred ním (obr. 1). V takých prípadoch by sme teoreticky mohli vidieť buď celú osvetlenú časť, kotúčik planéty, alebo nič: podobne ako (ne)vidíme Mesiac v nove medzi nami a Slnkom. V praxi však môžeme za veľmi špecifických okolností (akoby z podhľadu) pozorovať Venušu v dolnej konjunkcii v blízkosti minimálnej fázy skôr len vďaka obrube, ktorú tvorí jej zozadu Slnkom nasvietená atmosféra.
Rovnaké fázy ukazuje aj najbližšia planéta pri Slnku, Merkúr, no sú pozorovateľné ešte ťažšie (konjunkcie vôbec nie). Vzdialené planéty nemáme možnosť vidieť zboku, pretože menšia zemská dráha to nedovolí. Preto našich vzdialenejších susedov pozorujeme akoby v splne, alebo s malými odchýlkami od neho. Len Mars sa môže voči nám postaviť šikmejšie.
Nečakajme až do roku 2040
Päť planét sa na rozhraní marca a apríla na oblohe zoradí tak priaznivo, že je možnosť ich vidieť počas jedného (ale nie jediného) večera. Mars, Jupiter a Saturn sú už istý čas v podobnej konfigurácii - prvé dva sa nehýbu rýchlo a Mars sa už dlhšie sunie za Zemou v relatívne stabilnom postavení. Presnejšie povedané, Jupiter sa Saturnu už pár rokov vzďaľuje a zas ho dobehne roku 2020. K ich zostave sa koncom minulého roka priradila brilantná Venuša. Tá 29. 3. prechádza východnou elongáciou. Piatou planétou, ktorá sa pripojí, je Merkúr. Spoza Slnka vyšiel v polovici marca a rýchlo dospeje do východnej elongácie (tiež 29. 3., iba 4 hodiny pred Venušou), najvýhodnejšej v tomto roku.
"Jasná päťka" bude viditeľná takmer dva týždne, potom sa budeme musieť zaobísť bez Merkúra. Podobné konštelácie sa zopakujú až v rokoch 2040, 2060 a 2100. Situáciu z rozhrania marca/apríla 2004 približuje širší výrez oblohy (obr. 2).
Začiatkom apríla bude obloha pútavá od večera. V súmraku nad juhozápadozápadom pritiahne oči nápadne jasný objekt. Je to Venuša, ktorá sa pod Baranom presúva do Býka a s rastúcou deklináciou nad obzorom najprv stúpa a zapadá stále neskôr. Jasnosťou je porovnateľná s mladým Mesiacom po nove. Preto sa nečudujte, ak budete mať dojem, že pri jej svetle predmety vrhajú tiene: za úplnej tmy je to ozaj možné.
Susedom modrobielej Venuše sa na viac týždňov stane červený Mars, zostane však v jej tieni. Venuša ho prenasleduje už niekoľko mesiacov, uprostred mája ho takmer dobehne v súhvezdí Býka. Súčasne s približovaním sa Venuše (sprava) sa aj Mars presúva (doľava) smerom k Blížencom, kde je Saturn. Svieti žltkasto a s prstencom je vyhľadávaným cieľom aj menších ďalekohľadov. Najprv je nad obzorom väčšinu noci, ale koncom mája zapadne už hodinu pred polnocou. Po zotmení ho nájdeme vyššie nad juhom.
Poslednou jasnou a najvýchodnejšou planétou je Jupiter. Pod Levom svoju polohu mení len pomaly, a keďže bol začiatkom marca v opozícii, nad obzorom ho uvidíme takmer celú noc. Bude teda dostatok času všimnúť si jeho štyri jasné Galileove mesiace. Dosť často sa o nich hovorí, pretože sú to samostatné zaujímavé svety.
Jarnú scenériu oživí Mesiac
Jarnú scenériu pestrou paletou podôb a premenlivosťou polôh oživí Mesiac. Najpútavejší bude na časti oblohy s planétami (na západe-juhozápade), kde sa večer nachádza vždy pár dní po nove (až do prvej štvrti). Pri peknom zoskupení planét to stihne ešte dvakrát. V apríli sa začína exponované obdobie po nove 19. 4. Mesiac v tvare úzkeho kosáčika zbadáme nízko nad západom asi až 21. apríla zhruba pol hodinu po západe Slnka (obr. 3). Vľavo nad ním sa zoradia Venuša, Mars a Saturn. Ďalší deň sa posunie pod Venušu a štvrtý deň po nove ich už nájdeme v tesnej formácii.
Hodinu pred polnocou nastane konjunkcia Mesiaca s Marsom - deliť ich budú len 2°. Počas nasledujúcich dvoch dní prejde vedľa Saturna a k Jupiteru sa dostane až po prvej štvrti 29. 4. V tú istú noc, ale až druhý deň nadránom, sa obídu vo vzdialenosti 2,7°. Reprízu uvidíme po nove 19. mája, keď sa Mesiac po jednom obehu k planétam vráti. Tie medzitým mierne zmenia polohu (Mars) i smer pohybu (Venuša), takže zoskupenie nadobudne novú podobu.
Východne sa posunie i Slnko, takže všetko sa odohrá neskôr, nižšie, nad ZZS obzorom a pri dlhšom súmraku. Za denného svetla 21. mája nastane zákryt Venuše Mesiacom, no po zotmení (už vedľa seba) sa budú "tváriť", že sa nič nestalo. Nasledujúci večer v priebehu dvoch hodín nastanú dve pekné konjunkcie Mesiaca: najprv s Marsom (2,8°), potom so Saturnom (4,3°). Tieto dve planéty sa ocitnú v tesnej konjunkcii 24./25. mája, za priaznivého počasia však uvidíme iba večernú fázu ich približovania, aj to nízko.
Nápadnú trojicu nad západným obzorom naposledy dotvorí Venuša koncom mája. Blízko Jupitera Mesiac prejde 27. mája, čím sa jarná "promenáda" jasných planét skončí.
Autor: ŠTEFAN GAJDOŠAstronomický ústav, FMFI UK
